;) |
V poslednom čase zisťujeme, že sa i v našom skromnom kraji dostávajú do pozornosti rôzne špeciálne edície, respektíve balenia hier, obsahujúce nielen pôvodný titul, ale i množstvo bonusov a datadiskov. V ústraní nemohla ostať ani pravá ruka Diabla, nemecké akčné RPG Sacred.
Hneď na úvod musím všetkých upozorniť, že ak vám Sacred nepadol do ruky a nenašli ste v ňom zaľúbenie, nestrácali s ním desiatky hodín, nemá cenu presviedčať vás o kúpe Gold edície, ktorú pre nás pripravila Cenega. Na druhú stranu by bolo príliš sebecké, ak by sme vám tento rozsiahly pack nepredstavili bližšie. Okrem pôvodnej hry Sacred obsahuje balenie datadisk Underworld, ktorý rozšíril i tak dosť rozsiahly svet o nové predmety, zákutia, dve postavy a množstvo klikacích orgií, opravné patche a obrovskú mapu s krajinou Ancaria. A keby som našiel dostatočne veľkú plochu, istotne si ju pri hraní vycapím na stenu, to mi verte. Lenže reči o mapke vás zrejme príliš nezaujímajú, no nostalgickú slzičku si snáď uroniť môžem.
SACRED
Pre neznalých sú určené tieto úvodné slová – radšej však odporúčam chopiť sa staršej recenzie, kde nájdete podstatne obšírnejší popis výborného hack&slash z dielne nemeckého Ascaronu. Nestáva sa totiž príliš často, aby sa niekto pokúsil stúpiť (i dnes) fenomenálnemu Diablovi 2 na otlak a práve Sacred mal túto snahu. Stačí si predstaviť obrovský fantasy svet, more nepriateľsky naladených potvoriek, odhodlaného hrdinu s postupne zlepšujúcimi sa schopnosťami, účinnejšími zbraňami a rýchly ukazovák. Hardcore kobkári pokojne spali zimným spánkom, akčné súboje predstavovali vrchol jednoduchosti – všetko čo je na mape červené, treba umlátiť. Ak sa nedarí, chlemtať červené nápoje (zdravie) a sekať/kúzliť/strieľať ďalej. Nič výnimočné, ale postupne sa odkrývajúci svet spojený s neustálym levelovaním stál za hriech. Mnoho hráčov neprišli Sacred na chuť, ale v marci 2004 (vtedy hra ofiko vyšla) sa konečne niekomu podarilo priblížiť sa k piedestálu neohroziteľného Diabla 2. Na prvý pohľad neponúkal Sacred nič prekvapujúco nové (teda až na jazdu na koni, hijóóó hatatitla), ale kto holduje podobnej zábave, určite neoľutoval. Navyše sa jednalo o titul, ktorý ste po 10 hodinách nehodili na poličku medzi ďalšie dohrané gamesky, pretože herná doba sa v pohode natiahla na štvor a viacnásobok.
;)
;)
;)
Oproti Diablikovi disponoval svet Arcania pre niekoho príjemnou, pre iného nepríjemnou vlastnosťou. V hre ste nenatrafili na náhodne generované prostredia, všetko bolo poctivo ručne nadizajnované, preto sa po opätovnom spustení hry nedalo čakať úplne nové okolie. Má to svoje výhody i nevýhody, radšej začnem plusmi – ak je niečo napevno dané, môže človek výraznejšie zapracovať na danej mape, čoho dôkazom boli priam rozprávkové miesta. Generovaním by sme však dosiahli aspoň aký taký princíp, nútiaci nás do ďalšieho kliknutia na položku New Game. Lenže s rukou na srdci môžem prehlásiť, že s generovaním úrovní to v Diablovi 2 nebolo až tak horúce. Nie, že by mi to vadilo.
A tým by som rozprávanie o staršej hre mohol aj ukončiť, pretože viac o príbehu, schopnostiach, rasách, nepriateľoch a zbraniach nájdete vo vyššie spomínanej recenzii a krátka exkurzia do minulosti sa končí.
SACRED UNDERWORLD
Musím sa priznať a ospravedlniť za jednu nepríjemnú vec. Datadisk Underworld sme nerecenzovali, pretože naň nebol čas. Je to rozhodne škoda a preto sa práve jemu budeme venovať v tejto recenzii najobšírnejšie. Jednak tak napravíme staršiu chybu a povieme si niečo o rozšírení Ancarie. Nemá zmysel opisovať nové zbrane, nové bonusy alebo upravené chybičky v hrateľnosti, to považujeme za samozrejmosť. Vadou na kráse môže byť maximálne tak absencia zmeny v grafickom spracovaní, teda ak nerátame konečne nadabované intro a nie nemú grotesku v pôvodnej hre.
To už pomaličky prechádzame k príbehu a hoci všetci dobre vieme, že nezohráva príliš veľkú úlohu, je dobré vedieť, prečo vyhodíme nepoužiteľnú myš po zúrivých desiatkach hodín klikania von oknom. Zachrániť svet, to nie je len tak, poď sem klobáska, zjem ťa. Lenže tentoraz nás poprosí princ Valor, ktorý skonal v boji za dobro, o vyslobodenie jeho žienky menom Vilya. Uniesol ju jeden zlý démon a všetci dobre vieme, že po cudzej myške a holke sa nešmátra, takže si spakujeme vercajk a hor sa klikať na myšku. Na tú svoju, nie princezninu. Ehm.
To je tak v skratke duchaplný príbeh, za ktorým nestojí nič iné ako likvidovanie tisícok monštier rôzneho druhu. Chabé rozprávanie nezachránia ani NPCčka, čiže postavičky určené na občasný pokec. Zopár viet s nimi prehodíte, ale na tlstý román to určite nebude a dojatý gradovaním zápletky môže byť maximálne Janík niekde v kúte, lúskajúci prvé slovíčka šlabikáru. S tým súvisí opakujúce sa upozornenie – nečakajte nič iné ako drsnú akciu, pri ktorej sa vám ukazováčik nezastaví a protivníci padajú k zemi každých pár sekúnd za sprievodu neustále narastajúcich skúseností. Máte to radi? Potom niet inej izometrickej možnosti ako práve Sacred. No, aspoň sa budeme tváriť, že Dungeon Siege 2 vyšlo v úplne inej dimenzii, kde pivo stojí štyri päťdesiat.
;)
;)
;)
Oproti pôvodnej hre narástla obtiažnosť nových úloh, čo sa však dalo očakávať a preto ak nemáte vytrénovanú postavičku, bude vám ponúknutá dvojica s 29.úrovňou, aby ste hru vôbec zvládali. Lenže nič vám nebráni vypestovať si vlastného geroja hraním pôvodného Sacred, takže nemusíte smútiť s umelo nadopovanou postavičkou. Vrelo tak odporúčam, pretože si tak osvojíte schopnosti hrdinov. V dnešných časoch zarazí nemožnosť voľby pohlavia, takže tlstá trpaslíčka Kordinka bude švihať kladivkom maximálne tak vo vašich vlhkých snoch. Teda... ja verím, že nie. Rovnako je to s démonom, respektíve mužským pohlavím. Chápem, že je to spôsobené starším vydaním hry, ale podotknúť to musím. Ja chcem totiž drsného, cynického pána šéfredaktora, Jána Kordoša, z božej vôle kráľa a nie vyblednutú punkerku.
Poďme sa však pozrieť na našu novú dvojicu a keďže dámy majú prednosť, slovo dostane Démon v ženskom vydaní (ono to je prirodzené, lebo mužské pohlavie predsa nie je zlé... auuu, už ma bijú). Temný look sa k pekelníčke hodí a tomu je prispôsobená i sorta zbraní a kúziel. Ide predsa o jemné žieňa, ktoré síce má nejaké tie styky s peklom, avšak do priameho boja sa príliš nehodí, ale použiť zoči-voči krvilačným potvorkám ju môžete. Efektívnejšie však je nechať vyniknúť jej skúsenosti s ohňom v akejkoľvek podobe. Mágia je holt vec výhodnejšia v rukách nežnejších stvorení. Tam nám letí ohnivý plamienok, tu sa vytvorí špeciálna aura okolo našej cynickej postavičky a keďže peklo má démonka už na prvej rýchlej voľbe v mobile, dokáže i zastrašiť, prípadne vyvolať pochybné kúzla, ktoré s notoricky kladným kúzlením typu Potter nemajú nič spoločného. O to je potom hranie s touto slečnou zaujímavejšie.
Devu z útrob zla dopĺňa známa fantasy persóna trpaslíka. Menší vzrast nie je nevýhodou, hlavne ak dokáže tento bradatý človiečik držať pevne v rukách porisko sekery alebo kladiva a drviť lebky jednou rukou, pričom druhou pohodlne vypíše daňové priznanie a ani očkom nemrkne. Zameranie na fyzickú silu by však bolo príliš jednoduché zaškatuľkovanie, preto spomeniem ešte využitie netradičných technických zbraní. Radi grilujete? Kto nie, preto ste neraz snívali o plameňomete, ktorým by bolo mäsko upečené behom chvíle. A túto vecičku má menší mužíček, ktorý však pečie až príliš do chrumkava. Alebo strelné zbrane nepatria do klasickej výbavy fantasy hrdinov. Trpajzlík však má aj jeden postih – na kone sa môže maximálne tak pozerať, ale na jeho chrbát rozhodne nevysadne. Darmo budeme plakať a prstom ukazovať na Pána Prsteňov, ktorý nás presvedčil, že to ide. Nie, nie.
Z trpaslíčieho hendikepu nemusíte mať okamžite vrásky. Keďže Underworld značne pritvrdil, na nepriateľské stvorenie natrafíte na temer každom kroku a boje vedené na koni tak neprichádzajú do úvahy, pretože premnoženie záporňákov dosiahlo maximálneho stupňa. Stačí sa posunúť o piaď a už sa na vás valí nová banda negatívne naladených postavičiek.
BONUSY
Mapu som už spomínal, príjemne pôsobí aj možnosť stiahnutia sountracku zo Sacred i datadisku, ale že by som ju počúval vo voľných chvíľach? To určite nie, jedná sa však o príjemné spestrenie. Inak nič nové pod slnkom a Ascaron to môže mrzieť, pretože si dokážem predstaviť i niečo viac a útly, niekoľkostranový manuál to rozhodne nie je. Čo tak rozsiahlejšia brožúrka s detailným popisom postáv, príbehu, nepriateľov... no nič, niekedy nabudúce.
ZAMRAČENÁ TVÁR
Od zúrivého popisu prejdem k činom. Hrá sa to výborne, teda ak vám sadol pôvodný Sacred, inak packy preč a venujte sa iným titulom. Mohol by som do zblbnutia opakovať známe frázy o spôsobe hrania či skvelého ovládania, zameriam sa však radšej na zápory. Grafické spracovanie má už svoj zenit (na rozdiel od Žiga... buuuu, smútime za tebou) dávno za sebou a hoci nejde o hnusný look, orgastické vzdychy sa z vašich úst asi grafika nedočká. O to viac smútim nad opakovaniu absenciou zmeny rozlíšenia, pohľad si môžete maximálne tak priblížiť alebo oddialiť. Aspoň niečo, ale výhra to rozhodne nie je. Druhou vadou na kráse sú až príliš strohé rozhovory a takmer žiadne príbehové zvraty. Treba si uvedomiť, že Dungeon Siege 2 nastolil nový trend a Sacred Gold síce ešte stíha, ale musíte oželieť technické spracovanie a žalostne chudú zápletku.
;)
;)
;)
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Sacred Gold vám bez zbytočného obkecávania môžem odporučiť, len si treba uvedomiť, že ide o dielko staršieho dáta s dôrazom kladeným na akčnosť. Klikajda je to rozhodne dlhá, predlhá, kým sa dostanete na koniec a vyskúšate všetky postavy, prežijete hektický mesiac. A to si predsa na týchto Gold verziách musíme vážiť. Ponúkajú obrovské množstvo zábavy za zlacnený peniaz, preto ak Sacred netróni vo vašej vitrínke, mali by ste to napraviť, aj keď desať stovák nie je najmenšia suma.
;){kind=link}
;){kind=link}
;){kind=link}