Kúpanie pri horskom ľadovci? Prečo nie? Pri aljašskom meste Juneau sa prejavuje globálna zmena klímy. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP |
Vo väčšine severného mierneho pásma teraz vládne klasická zima. Krátkodobo maskuje fakt, že od druhej polovice 20. storočia je anomálne teplo, ktoré nemá precedens vyše tisíc rokov. Taký je záver rozsiahlej analýzy Timothyho Osborna a Keitha Briffuu z Východoanglickej univerzity v Norwichi (Veľká Británia), ktorú uverejnil Science. Klimatológovia v nej využili údaje, zistené s pomocou "náhradných teplomerov". Systematické priame merania teploty sa v globálnom meradle robia iba od polovice 19. storočia.
Osborn a Briffa chceli vniesť viac svetla do debaty o tom, či je rast priemerných teplôt na stále väčšej ploche Zeme, ktorý prebieha v druhej polovici 20. a na začiatku 21. storočia, prírodnou fluktuáciou, alebo odráža príspevok človeka (najmä emisiami skleníkových plynov pri využívaní fosílnych palív). Preto porovnali intenzitu súčasného otepľovania na severnej pologuli so všetkými otepleniami a ochladeniami od roku 800. Ako vstupné údaje použili výsledky meraní letokruhov stromov a pomerov rôznych prvkov a ich izotopov jednak v ulitách mäkkýšov, jednak vo vzorkách ľadu z hlbinných vrtov zo 14 lokalít po obvode zemegule. Potvrdili jestvovanie tzv. Stredovekého teplého obdobia (890-1170) i tzv. Malej doby ľadovej (1580-1850). No súčasné oteplenie je celkovo najintenzívnejšia, najdlhšia a plošne najrozsiahlejšia teplotná anomália za posledných 1200 rokov.
Stále môže ísť o prírodnú fluktuáciu v dlhšom časovom meradle, no časová zhoda s prudkým nárastom priemyselných a dopravných skleníkových emisií v našej ére je naozaj sugestívna. Osbornova a Briffova štúdia má veľkú výpovednú hodnotu, lebo je metodicky zvlášť dôkladná. (urb)
