SME

Prekvapenia z hviezdneho kráľovstva

Americkí astronómovia objavili pri vzdialených hviezdach unikátne rotujúci zárodočný planetárny disk a dva iné, ktoré zasa vynikajú monštruóznymi rozmermi.

Umelecká vízia vzniku disku s protibežne rotujúcimi časťami. Hore medzihviezdna hmota rotuje jedným smerom, v strede v jeho vnútri sú oblaky so vznikajúcimi hviezdami a rôznymi rotáciami, dole aktuálna situácia.

Keď vnútro nevie, čo robí vonkajšok

Prvý objav sa týka mladej hviezdy, ktorá sa iba formuje. Dosiaľ ju obklopuje hustý plynoprachový disk. Pozoruhodné však je, že jeho vnútorná časť rotuje opačným smerom ako vonkajšia. Ak sa v ňom utvoria planéty, čo je veľmi pravdepodobné, tie bližšie k materskej hviezde ju budú obiehať opačne ako vzdialenejšie. Je to úplne iná situácia v porovnaní so Slnečnou sústavou, kde všetky planéty obiehajú Slnko v rovnakom smere. Je to vôbec prvý zistený prípad.

V článku, ktorý vyjde v apríli v časopise The Astrophysical Journal, o tom napísali Anthony Remijan z Národného rádioastronomického observatória a Jan Hollis z Goddardovho strediska kozmických letov NASA. Zatiaľ definitívne nepomenovaná hviezda leží približne 500 svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) a premieta sa do súhvezdia Hadonosa (Ophiuchus), vo vnútri komplexu medzihviezdneho plynu a prachu, v ktorom naraz vzniká viacero hviezd.

Hviezdy i planéty sa utvárajú gravitačným zmršťovaním oblakov plynu a prachu. Oblak sa pri tom splošťuje. Z jeho stredu (a najväčšej časti hmotnosti) vzniká hviezda, z vonkajších častí sa rodia planéty. No celý útvar by mal rotovať jedným smerom. Remijan a Hollis pozorovanú anomáliu, ktorú objavili systémom VLA v Novom Mexiku, vysvetľujú takto: Vznikajúca hviezda so svojím diskom sa "správali riadne", no potom prijali dodatočnú hmotu zo susedného oblaku, ktorého rotácia bola orientovaná opačne (pozri obrázok). Ide teda o spoločný hviezdno-diskový produkt dvoch čiastkových oblakov v komplexe medzihviezdneho plynu a prachu.

Diskové monštrá

Joel Kastner z Rochesterského technologického inštitútu s kolegami skúmal kozmickým ďalekohľadom Spitzer (infračervená analógia Hubblovho) obrie hviezdy v najbližšom galaktickom sprievodcovi našej Mliečnej cesty - Veľkom Magellanovom oblaku. Dve, označené ako R 66 a R 126, sú horúce a veľmi silno žiariace biele objekty. Majú 30 až 70 hmotností Slnka a ich rozmery sú očividné z infografiky. Keby boli na mieste Slnka, pohltili by všetky vnútorné planéty vrátane Zeme. Intenzívne strácajú hmotu odtokom častíc, tzv. hviezdnym vetrom.

Ako Kastnerov tím napísal v časopise The Astrophysical Journal Letters, Spitzerovým ďalekohľadom sa podarilo zistiť, že okolo nich sú obrovské množstvá prachu vo forme diskov. Aj v nich by podľa názorov astronómov mali vznikať planéty, hoci ťažšie ako pri menších a chladnejších hviezdach. Vonkajšie časti samotných diskov mali siahať až 60-krát ďalej, než v našej Slnečnej sústave obieha Pluto. Disky môžu predstavovať buď prvé, alebo naopak posledné stopy procesu utvárania planét. Ich vonkajšky pripomínajú "náš" Kuiperov pás, ako však objavitelia uviedli, "na steroidovom dopingu". Hviezdy tohto typu však aktívne žiaria iba pomerne krátko a ich planéty nemajú významnejšiu budúcnosť.

Protoplanetárne disky zaujímajú astronómov nie menej ako samy mimoslnečné planéty, keďže ponúkajú možnosť odvodiť dejiny našej Slnečnej sústavy. A navyše sa dajú skúmať už súčasnými pozorovacími prostriedkami, zatiaľ čo detaily mimoslnečných planét ešte nie.

Monštruózny disk okolo obrej hviezdy. Dole je pre porovnanie Slnečná sústava. Rozmery Slnka a planét sú v mierke proti sebe i obrej hviezde, nie však proti obežným vzdialenostiam. Dole je škála vzdialeností v astronomických jednotkách, čiže vzdialenostiach Slnko-Zem, ale logaritmická - zľava doprava sa obežné vzdialenosti stávajú proporcionálne stále menšie.

ILUSTRÁCIE - NRAO, NASA/JPL

Autor: ZDENĚK URBAN, spolupracovník SME

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu