nia, uskotočnené Hubblovým kozmickým ďalekohladom, krúžiacim na obežnej dráhe okolo Zeme už viac ako pätnásť rokov, však túto iskierku nádeje uhasili.
V roku 2003 objavil tím Michaila Sažina z moskovského Astronomického inštitútu zvláštnu dvojičku galaxií. Astronómovia ich nazvali CSL-1A a CSL-1B. Nevedeli však, či majú pred sebou dve galaxie, ktoré sú čudnou zhodou náhod úplne rovnaké, alebo či druhá galaxia vlastne neexistuje, pretože je odrazom prvej. Tento odraz teoreticky mohla spôsobiť gravitačná šošovka vytvorená kozmickou strunou.
Prívrženci strunovej teórie, samozrejme, dúfali, že ide o druhý prípad. Skeptici však upozorňovali, že gravitačné šošovky vytvoria nepárny počet obrazov, a tie sú pokrivené, rozmazané a majú rôznu intenzitu. Pri dvojičke galaxií CSL 1 to bolo presne naopak. Oba obrazy boli nepokrivené a navyše mali úplne rovnakú intenzitu aj spektrum.
Pozorovania Hubblovho ďalekohľadu z 12. januára ukázali, že v skutočnosti ide o dve galaxie. "Dospeli sme k záveru, že CSL-1B nie je odrazom galaxie, spôsobeným kozmickou strunou," povedal pre New Scientist Sažin. To, samozrejme, neznamená pre strunovú teóriu definitívny koniec, na popularite jej to však asi nepridá. Čas "veľkého zjednotenia", keď by sa podľa svojich tvorcov mala stať kvantovou teóriou priestoročasu a zjednotiť všetky sily, vládnuce v prírode (o čom sníval aj Einstein), teda zostáva v nedohľadne.
Tom Kibble z Imperial College v Londýne, jeden z prvých prívržencov a propagátorov strunovej teórie, si nad poslednými pozorovaniami z Hubblovho ďalekohľadu iba povzdychol: "Je to trochu smutné." (ač)
