V uplynulom polstoročí sa v rozvinutých krajinách znížil príjem surových potravín a čoraz viac ich nahrádzajú hotové jedlá. Že by už nelákali ani takéto krásne jabĺčka? ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
. V porovnaní s polovicou 20. storočia ľudia zjedia o 34 percent menej zeleniny a o dve tretiny menej rýb. Odborníci z britskej Nadácie duševného zdravia to vo svojej štúdii spájajú najmä s nárastom depresií a porúch pamäti.
Depresie podľa nich súvisia s nízkou konzumáciou rybieho mäsa. V organizme potom chýbajú nenasýtené mastné kyseliny omega-3, ktoré pozitívne ovplyvňujú činnosť mozgu. Nízku hladinu nenasýtených mastných kyselín zistili aj u schizofrenikov. Hyperaktívne deti zas majú nedostatok železa.
Britská štúdia poukazuje aj na to, ako sa v strave v uplynulých 50 rokoch zmenil pomer medzi vitamínmi, minerálmi a tukmi. Veľkochovy zaviedli do poľnohospodárstva pesticídy a zmenili zloženie tuku v zvieratách, pestovaných na mäso. Napríklad kurčatá sa teraz vykŕmia pred porážkou za polovičný čas než pred tridsiatimi rokmi. Ich mäso však vtedy obsahovalo dve percentá tuku, dnes je to 22 percent.
Andrew McCulloch z Nadácie pre duševné zdravie pre BBC povedal, že vedci sú iba na začiatku cesty k pochopeniu toho, ako strava ovplyvňuje činnosť mozgu. Napriek tomu však zmena jedálneho lístka niektorých pacientov trpiacich duševnou poruchou priniesla lepší výsledok než poradenstvo alebo lieky. Podľa jednej z autoriek štúdie Courtney Van de Weyerovej na trhu nebude dostatok zdravých a dostupných potravín, kým sa radikálne nezmení postoj k potravinám a poľnohospodárskym technológiám.
(čtk, ač)
