Žralok kladivohlavý patrí k najzaujímavejším a najzáhadnejším obyvateľom morských hlbín. FOTO - SITA/AP
Čo všetko sa dá urobiť na záchranu jedného živočíšneho druhu? Pokiaľ ide o žraloka kladivohlavého, ide Wes Pratt so svojím tímom ďalej ako väčšina ostatných vedcov či ochranárov. Ako napísali internetové National Geographic News, v najbližších týždňoch tento skúsený americký morský biológ vlastnými rukami pripne na dva žraloky zariadenie, ktoré umožní ich satelitné sledovanie.
Vedci dúfajú, že satelitné údaje pomôžu lepšie ochraňovať vzácne druhy, medzi ktoré tento žralok patrí.
Krásne, ale nebezpečné stretnutie
"Je veľkým šťastím a zároveň nadherným zážitkom natrafiť na žraloky kladivohlavé," povedal morský biológ, ktorý sa venuje výskumu žralokov už 37 rokov. Napriek tomu však vie, že bezprostredný kontakt s dvomi 3,7 metra dlhými žralokmi, vážiacimi 230 kilogramov, bude nebezpečný. Odohrá sa vo chvíli, keď žraloky budú na Bahamskom pobreží zaujaté svojou oblúbenou činnosťou, kŕmením.
"Potrebujeme zmapovať ich aktivitu, zistiť, kde sa pohybujú a kde majú mláďatá," povedal Pratt. Dodal, že by tiež rád vedel, či majú žraloky klasické obdobie párenia ako iné druhy.
Žralok kladivohlavý druhu Sphyrna mokarran dostal pomenovanie podľa tvaru svojej hlavy; je jedným z deviatich druhov kladivohlavých žralokov. Príčina zvláštneho tvaru hlavy stále nie je celkom objasnená. Vie sa však, že hlava v tvare kladiva poskytuje väčší priestor pre zvláštne zmyslové orgány, umiestnené v koži. Žraloky sa totiž pri love spoliehajú na elektrické senzory, podobné pórom, ktoré presne detekujú obeť na blízke vzdialenosti. K žraločej potrave patria aj raje, ktoré žijú v subtropických pobrežných, ale aj v hlbokých oceánskych vodách.
Žralok je pod určitou ochranou iba vtedy, ak sa nachádza v pobrežných vodách Spojených štátov a niektorých ďalších krajín, kde je komerčný lov veľkých žralokov obmedzený. V medzinárodných vodách nie je žralok kladivohlavý chránený.
O kladivohlavých žralokoch kolujú hrôzostrašné historky, pravda je však taká, že na ľudí útočia relatívne zriedkavo. Ako hovorí Georg Burgess, riaditeľ Floridského programu výskumu žralokov z Floridského múzea prírodnej histórie, je známych iba 17 takýchto prípadov, zatiaľ čo návštevníci floridských pláží čelia ročne desiatkam útokov iných žralokov (pozri graf). Ide najmä o druh Charcharhinus limbatus (žralok čiernohrotý), vyznačujúci sa čiernymi koncami plutiev, ktorý žije najmä v tropických a subtropických moriach.
Aj žraloky trpia stresom
Napriek tomu však môže byť každé stretnutie so žralokom nebezpečné, preto značkovanie bude prebiehať s najväčšou opatrnosťou. Prattov tím má v pláne odchytiť dvoch žralokov na mieste, kde sa kŕmia, pomocou špeciálne vyrobených hákov s návnadou. Len čo dostanú dravca na čln, majú prichystaný presný plán: Treba prichytiť hlavu, ďalší uchopí chvost a upevní ho do slučky. Tretí pripevní štítok a štvrtý zaznamená informácie, ako je dĺžka, pohlavie, jazvy a celkový stav.
Ak by bol odchyt príliš stresujúci, teda nedostatočne rýchly a opatrný, žraloky by uhynuli. Na zmiernenie stresu im vedci môžu dať cez oči handru a položiť na ňu ruku. "Myslím že zareagujú na vibrácie, spôsobené jemným dotykom," predpokladá Pratt.
Potom biológovia urobia do chrbtovej plutvy malé otvory, ktoré nebudú krvácať, a pripevnia na ne satelitné štítky v tvare mikrofónu s káblom. V ideálnom prípade sa štítok do troch mesiacov uvoľní a vypláva na povrch. Bude tak možné získať informácie o výskyte žraloka, o hĺbke jeho pohybu a samozrejme aj o prípadných intímnostiach jeho života.
Nové údaje získané Prattom a jeho kolegami pomôžu pri zavedení medzinárodnej ochrany tohto druhu.
Vieme o nich stále málo
Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN), ktorá vládam poskytuje informácie o tom, či a ako chrániť živočíšne druhy, hodnotí informácie o žralokoch ako nedostatočné. Podľa Amerického združenia morského lovu sa veľké druhy žralokov lovia nadmerne. Toto združenie momentálne sleduje, či obmedzenia pre rybárov, ktoré platia od roku 2003 ako súčasť 26-ročného plánu zvýšenia počtu žralokov, pomohli zveľadiť ich stavy.
Počiatkom 90. rokov americká vláda lov žralokov podporovala. Predpokladalo sa, že ich je dosť, zatiaľ čo napríklad stavy tuniakov klesali. Dnes môžu americkí rybári odchytiť iba niečo cez tisíc ton veľkých pobrežných žralokov. V USA je okrem toho zakázané chytať ich výlučne kvôli plutvám, ktoré sú pochúťkou najmä v ázijských krajinách. Napriek regulácii výlovu žralokov v USA sa stáva, že rybári ich neúmyselne vylovia spolu s inými druhmi rýb.
Podľa Burgessa ľudia ročne zabijú okolo 400-tisíc žralokov. Žralok však nie je sardinka a obnovenie jeho populácií bude trvať niekoľko desaťročí. Do reprodukčného veku dospeje až po 10-12 rokoch, prípadne ešte neskôr, jeho tehotenstvo trvá 12-18 mesiacov.
Podľa ochranára Ramona Bonfila z New Yorku, odborníka na biele žraloky, sa o žralokoch kladivohlavých, ale aj o ostatných druhoch vie iba málo. Najmä preto, že zúfalo chýbajú peniaze na výskum ich života. Podľa Bonfila to súvisí aj s nesprávnou predstavou verejnosti o týchto morských dravcoch. "Aj keď môžu byť nebezpečné, nie sú to žiadne monštrá. Potrebujeme ich a budeme ich chrániť," povedal Bonfil. Aspoň tak ako veľryby, delfíny či veľké mačkovité šelmy, dodal.
Prattov tím uskutoční podmorské pozorovania a video nahrávky žralokov počas výskumu, ktorý čiastočne sponzoruje spoločnosť National Geographic.
Útoky žralokov
Podľa výročnej správy Floridskej univerzity sa v roku 2005 počet útokov žralokov na ľudí znížil z dvoch dôvodov. Po prvé, ľudia sa pri napadnutí dokážu lepšie brániť, a po druhé, znížili sa aj stavy žralokov.
Peter Benchley (na snímke so žralokom kladivohlavým) pred 30 rokmi napísal román Čeľuste, ktoré po úspešnom sfilmovaní vzbudili vo verejnosti averziu k žralokom. Benchley sa potom stal prívržencom aktivít, smerujúcich k ochrane týchto morských dravcov. Začiatkom februára vo veku 65 rokov Benchley zomrel. FOTO - ČTK/AP
