Nebýva pravidlom, aby sa herná postava dokázala presadiť i vo svete obyčajných smrteľníkov, pózovala na obálkach neherných časopisov, či dokonca patrila do rebríčku najsexi osobností. Jedna virtuálna kráska to však dokázala. Jej meno je Lara Croft.
Nemusíte mať túto krásku, zloženú z jednotiek a núl, vôbec radi. To od vás ani nikto nečaká, no jej spanilá jazda za slávou iste stojí za menšie obhliadnutie sa. Hlavne ak sa tento rok dočkáme siedmeho dielu, ktorý hlása návrat k starým koreňom, a teda k počiatku celej série. Navyše je stále mladá archeologička považovaná za zakladateľku akčných adventúr z pohľadu tretej osoby, obľúbeného to žánru. Tŕnistá cesta na začiatku viedla tvorcov fenoménu (Core Design a maličkého vydavateľa Eidos) k dosiahnutiu váženého Olympu behom okamihu. Mánia okolo Lary Croft sa rozpútala okamžite a treba priznať, že vydržala vcelku dlhú dobu. Klesajúca krivka kvality ju zastihla až s piatym dielom. Poďme však pekne od začiatku.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
LARA CROFT
Niekedy sa mi zdá, že fenomén Lary hraničí so šialenosťou. K vcelku obyčajnej postave je vymyslený dômyselný životopis, chýbajú len detaily intímneho charakteru. Pôvodne malo meno hrdinky Tomb Raideru (a pôvodne to nemala byť vôbec žena) znieť Laura Cruise, avšak americkí hráči by nenašli pochopenie pre meno Laura, dievčina sa premenovala na Laru a aby ostal vychádzajúcemu idolu anglický prvok, prischlo jej priezvisko Croft. Anglická hrdinka má šľachtický pôvod, narodila sa v roku 1967 na svätého Valentína (tušíte správne, včera oslavovala Lara oficiálne 39 rokov!) v bohatej rodine, takže o materiálne statky nemala núdzu. Nejeden z nás by si to s ňou s radosťou vymenil, lenže ako to už býva, dievčaťu začali chýbať blbinky, behanie po vonku, lozenie po stromoch. Jej tvrdohlavá povaha sa začala naplno prejavovať a rodičia už vtedy tušili, že z nej žiadna urodzená lady nebude.
Fascinácia históriou a expedíciami po zabudnutých oblastiach napokon oblomila srdcia rodičov a ako 16-ročné dievča Laru pustili do opatery známeho archeológa Wernera von Croya, ktorý ju učil a prednášal jej zaujímavosti zo sveta histórie. Keď chcel Werner uskutočniť expedíciu do Kambodže, chýbalo mu jediné – peniaze. A keďže Croftovcom šuchotavé papieriky zas nechýbali, rozhodli sa podporiť Croya pod podmienkou, že na výpravu vezme aj ich dcéru, stane sa jej mentorom a bude ju učiť. Zanecháme teraz chlípnych myšlienok na sladké šestnástky a radšej poukážeme na fakt, že bol ukojený Larin chtíč (ehm, ehm) po pamiatkach a dobrodružstve. Presunieme sa o pár rokov ďalej, dievča dospelo, hrudník sa zväčšil. Keď mala Lara 21, lyžiarsky výletu sa pre ňu nestal tým, na čo by len nerada spomínala. Lietadlo sa zrútilo s ňou i jej spolužiakmi a keby nebolo ctižiadosti, vytrvalosti a sily nadpriemerne vyvinutej slečny, istotne by sa v novinách vynímal titulok o tom, ako nik haváriu neprežil. Lenže Lara sa po dvoch týždňoch putovania dostala do najbližšej nepálskej dedinky. Zachránila sa a v jej živote nastal obrat o stoosemdesiat stupňov.
Zanevrela na bohatstvo, začala putovať po svete, medzitým stihla vyštudovať na Oxforde a stala sa zamestnankyňou Britského Múzea v Londýne. Práca v ňom ju vcelku bavila, ale medzi stenami ju nedokázalo nič udržať. Mala 29 a na obzore sa črtalo jej prvé dobrodružstvo. Prvý Tomb Raider. Čo poviete? Na hrdinku vcelku podrobný životopis, ale to Indiana Jonesovi v „sukni“ vonkoncom neuškodilo. Vytvorenie kultu tak dostalo ostrejšie kontúry a hráči po celom svete boli doslova obarení prvým dobrodružstvom polygónovej krásky. Istotne by sme dnes nad jej zopár textúrami ohrnuli nosom, vtedy sa ale jednalo o prvý virtuálny sex-symbol.
TOMB RAIDER
Za všetko môže Toby Gard. Na neho ukazujte prstom, pretože práve on stojí za zrodom Lary, on jej dal výzor, on ju navliekol do krátkych šortiek a elastického trička. Medzi nami, ďakujeme, Toby. Úplne prvé dobrodružstvo bolo pre Core a rovnako pre Eidos skokom do neznáma, ale treba podotknúť, že skokom nesmierne vydareným. Ja osobne si nepamätám na nič podobné, dokonca i zrod real-time stratégii je oproti skĺbeniu 3rd person pohľadu a akcie niečím menším. V roku 1996 nikto nečakal oslnivé grafické efekty, ani podmanivú filmovú atmosféru. Pri výletoch do džungľou obrastených chrámov všetci hráči zistili, že fešná hrdinka so svojimi akrobatickými kúskami a logickými hádankami, (ktoré sú založené na skokoch, prípadne na posúvaní kvádrov či na časovom obmedzení) má neskutočný potenciál a dokáže hráča pritiahnuť. Smrť však nečíhala na Laru len pri nepodarených skokoch alebo pri domliaždení obrovskou kamennou guľou – vyskytli sa tu i protivníci, tentoraz zvieracieho charakteru. Nikdy nezabudnem na okamih, keď sa v jednom zo zastrčených vchodov do rozboreného chrámu objavil obrovský hnedý medveď a ja som ostal ako obarený. Po jednej facke od maca som zistil, že to tvorcovia myslia vážne a vďaka bohu za automatické mierenie. Okrem medveďov si spomínam na vlkov alebo netopierov. No streľba bola minimálna, dvojica pištolí (alebo brokovnica) väčšinou oddychovali. Prím hralo lozenie na všetky dostupné a spočiatku neprístupné miesta. A bola neskutočná zábava. Indiana Jones sa tak dostal na monitory (alebo vďaka PSX i do telky) v nežnejšej podobe. TOMB RAIDER II
Druhý príbeh vsádzal na istotu, pretože úspech jednotky bol obdivuhodný. Ubudlo snorenia po starobylých pamiatkach a dočkali sme sa vo väčšej miere streľby, pribudli ľudskí protivníci, zmenilo sa i prostredie. Začneme však príbehom – tentoraz Lara pátra po tajomnej dýke Xianu, pretože ak si ju vlastník zaborí do srdca, získa silu draka. V nepravých rukách by sa mohla táto hračka stať nebezpečným materiálom. Povery vravia, že túto rybičku kedysi dávno vlastnil jeden z cisárov a pomocou jej sily ubránil svoju rodnú hrudu pred nepriateľmi. Novinkou bolo používanie rôznych dopravných prostriedkov, napríklad v Benátkach ste si mohli skúsiť jazdu motorovým člnom. A tu natrafíme na ďalšiu novinku, ktorú som na začiatku načrtol – pribudlo ľudských protivníkov, takže sa mala automaticky zdvihnúť i umelá inteligencia, čo sa samozrejme aj stalo. Lenže omnoho viac súbojov nemuselo vyhovovať každému a okrem zmeny v grafike (automatický podpora grafických akcelerátorov) sa Lara príliš veľkého počtu zásadných zmien nedočkala. TOMB RAIDER III
Ani nie rok po druhom dieli sa objavilo na Vianoce ‘98 tretie pokračovanie, a to znovu vrátilo Lare starú dobrú atmosféru, ktorej dominovalo voľné prechádzanie misiami. Na začiatku ste sa síce museli predrať jedným chrámom, ale nájdením prvého artefaktu bola voľba len na vás – mohli ste sa vybrať na smer Londýn, Nevada (púšť), alebo na ostrov v Pacifiku, pričom putovanie bolo ukončené v Antarktíde. Znovu bolo treba ochrániť ľudstvo, tentoraz pred nebezpečným šutrom z vesmíru, ktorý sa zlomil na viacero častí. Aj keď v hre zostalo veľa miest, na ktorých ste stretávali (a samozrejme likvidovali) ľudských protivníkov, vďaka dômyselnému dizajnu úrovní nemali jednotlivé úrovne chybu. Londýn sa snažil pôsobiť futuristicky, skákanie po budovách nebolo vonkoncom tak iritujúce ako v Angel of Darkness, v Nevade sa Lara musela potajomky dostať z väzenia a podobne. Vzrušujúce momenty sa striedali s vysokou frekvenciou a zlepšením grafiky u mňa Tomb Raider dosiahol trojkou maximum. TOMB RAIDER IV: The Last Relevation
Štvrtý diel je zasadený do oblasti púšte, takže o zaujímavé prostredie bolo automaticky postarané, ale najprv sme okúsili Laru ako mladú šestnástku. Presne v tomto momente totiž mladú pannu dostal do rúk Werner von Croy a pokúšal sa jej predať svoje poznatky, cvičiť ju (viď. Larin životopis). Z tropickej Kambodže sa Lara presúva do Egypta, kde presnorí známe i neznáme pamiatky, ale hlavne postupuje vpred v honbe za ďalším artefaktom. Tentoraz sa do toho zapletú aj nadprirodzené sily, preto sa netreba čudovať, ak na vás spoza rohu vyskočí kostlivec, strážiaci faraónovu hrobku. Novinky takmer žiadne, ale titul sa ešte stále udržal v očiach hráčov ako kvalitný, pretože piesočná story mala za sebou tajomnú a hlavne stále fascinujúcu kultúru. Akčná zložka prevládala, ale v temných kobkách zoschnutých faraónov to ani tak nevadilo. Koncom roku 1999 ešte nič nenasvedčovalo tomu, že by sa všetko malo skončiť zle. Ehm, ono kto hru dohral do konca, istotne sám dobre vie, že štvrtým dielom mala Lara nadobro ukončiť svoju životnú púť. Zradil ju ten, u koho to čakala najmenej. Werner podľahol chtíču (po slovensky „žiadzi“, ale nebudem Kordimu meniť slová – pozn. Slavatar)a Lara zostala pod nánosom kameňov. Áno, vážení priatelia, Lara zomrela. Teda aspoň sme si to všetci mysleli. TOMB RAIDER V: Chronicles
Rok 2000 nemohol uzavrieť nik iný ako Lara a nemalo by nám vôbec prekážať, že už je dávno po smrti, Chronicles totiž vdychujú život polygonovej lady štýlom spomienok. Nad hrobom smútia jej priatelia a v mysliach sa im vynárajú dobrodružstvá slečny Croftovej, pričom na hráčovi je, aby ich naplnil. Takto sa vyberieme do Ríma (teda do Benátok), na ruskú ponorku (veľa nepriateľov), do Írska (Lara ako pätnástka plní rôzne skákacie úlohy, nečakajte žiadnu akciu) a nakoniec sa zvezieme v matrixovom duchu po mnohých podlažiach futuristickej budovy. Áno, každá séria levelov je síce iná, ale tento nechutný zlepenec nielenže nebol dostatočne dlhý, aby zástup hráčov spokojne mľaskal, ale obsahoval aj príliš stereotypný dizajn, chýbali tu monumentálne scény a všetko pôsobilo značne otrepaným dojmom. Už ste x-krát hrali a vyskúšali by ste si to znovu, avšak v oveľa vyššej kvalite. Nad priemer mal dvíhať celú hru editor úrovní, ktorý bol však tak náročný na zvládnutie, že mnohých odradil po prvom načítaní. TOMB RAIDER VI: The Angel of Darkness
Zatiaľ posledná výprava našej hrdinky priplávala na monitory v lete 2003 po mnohých odkladoch, no i tak sa nevyhla hlúpym chybám, ktorých bolo až príliš mnoho. Začneme však tým príjemnejším – zlepšila sa grafika, Larina nová podoba dostala modernejší vzhľad, ktorému dominovala čierna farba (od trička po očné tiene) a celkový dospelý look mal priniesť akúsi novú generáciu Lary, keďže stará chcípla v hrobke. Nepodarilo sa. Samotná grafika sa zlepšila, s ňou i dabing a hudba, ale to bolo spoločne s príbehom asi tak všetko, čo mohlo hráča pritiahnuť. Ak zavrieme oči nad veľkým množstvom chýb alebo ak chcete bugov. Tie sa týkali nielen podivnej umelej inteligencie, ktorá stála za ožužlaný cukrík, ale aj problémov s textúrami. Dizajn prostredia bol chabý, chýbala mu povestná iskra, už nebolo počas hrania cítiť to správna tajomno ako pri starších dieloch. Presun do mestských častí tak dopadol strašne a to som ešte nespomenul najväčší balvan, ťahajúci Anjela Temnoty k priemerným titulom. Ovládanie. Respektíve NEovládanie, pretože taký zmätok sa tak ľahko nevidí. Krkolomné stláčanie kláves, nepresné, často oneskorené reakcie. Časom si síce znechutený hráč zvykol, ale spoločne s často nepríjemnou kamerou to bola hrôza a strach. Čakanie na skvelú gamesku tak prerástlo do obrovského sklamania. TOMB RAIDER VII: Legend
Po fiasku s Angel of Darkness sa vydavateľ (právom) nahneval na Core Design, ktorému dochádzali nápady, prípadne ak ich už aj výrobcovia mali, nedokázali ich preniesť do uspokojivej hrateľnej podoby. Preto bola značka Tomb Raider Core Design odobratá a krachujúci Eidos ju pridelil spočnosti Crystal Dynamics. Tá nás dokázala potešiť mnohými skvelými hitmi a ja si nespomínam, že by s niečím vyslovene prepadla (Gex 3D, Pandemonium, séria Legacy of Kain). Rady vývojárov rozšíril i Toby Gard, čo je vyslovene pozitívnou vecou. Práce na sedmičke sa začali už dávnejšie, čoskoro by sme sa mali dočkať hrateľnej verzie. Je však zbytočné popisovať siedmy diel, keďže už nabudúci týždeň prinesieme rozsiahle preview nového dobrodružstva Lary. TOMB RAIDER FILMY
Tomuto fenoménu sa budem venovať len skrátene, pretože si to vďaka svojej kvalite ani tak veľmi nezaslúži. Zatiaľ sme sa dočkali dvoch dielov, pričom ja osobne považujem prvý za priemerný akčný film. Z druhého dielu som videl približne 20 minút, a potom som zaspal. Nekecám. Po KO žralokovi som si radšej zatvoril oči a už sa mi ich akosi nepodarilo otvoriť. Chvalabohu, že som si film nevychutnával v kine, ale pekne v teple domova. Hlavnú postavu si v oboch projektoch strihla Angelina Jolie a nejednalo sa o bohvieaké herecké výkony. Jednoduchá zápletka, priamočiara akcia, vcelku dobrý strih a dementný scenár. Postupne sa začínajú objavovať zmienky o treťom dieli, ale to všetko môžu byť len fámy. Filmové dobrodružstvá Lary tak skúšajte na vlastné nebezpečenstvo, ja vám radšej odporučím staršieho Harrisona Forda a jeho Indiana Jonesa (a k tomuto odporúčaniu sa pridávam aj ja, Indy rules! – pozn. Slavatar).
ZÁVER
To je asi tak všetko, čo by ste mohli o Lare a jej dobrodružstvách chcieť vedieť. Ladné pohyby zaujali mnohých, ale ani tie nezabránili upadaniu série. Uvidíme, či sa prebudí. Dávno sú už ale preč tie časy, kedy sa na výstavách E3 objavovala nová modelka, predstavujúca Laru Croft, a my sme svorne snívali o... o... no snívali.
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
;)
