Onimusha 3: Demon Siege - samurajská konzolová mlátička už aj na PC

Jean Reno v hlavnej úlohe japonského akčného interaktívneho filmu pôvodom z PS2. Spolu s jeho spolubojovníkom Takeshi Kaneshirom musí zvrátiť diabolské plány na ovládnutie Zeme a vrátiť svetu časovú stabilitu. Po vyše roku už aj vo verzii pre PC. Ako to dopadlo?

Zatiaľ, čo konzolisti už napäto očakávajú štvrté pokračovanie úspešnej a známej série Onimusha, my, čo sme stále ostali verní platforme PC, sme sa len nedávno dočkali vydania konverzie tretieho dielu. V materskej Ázií je v predaji od decembra minulého roku, u nás v tajomnej Európe sa dátum vydania samozrejme trochu posunul. Vzhľadom na mimoriadne kladné a optimistické hodnotenie PS2 verzie (u nás dokonca neoficiálne nominovanej na hru roka 2004) som ku konvertovanej PC verzii pristupoval s menšou skepsou, akú u mňa obyčajne vyvolávajú hry s konzolovým pôvodom.

Marketingoví odborníci v Capcome opäť nič nenechali na náhodu a, dobrým menom ságy už vopred zabezpečený úspech, poistili hviezdami svetového filmového priemyslu. Hrou so silným epickým dejom, či lepšie povedané interaktívnym filmom, vás preto bude sprevádzať sám Jean Reno dopĺňaný, pre Európanov možno menej známym, Takeshi Kaneshirom. Obaja herci zapožičali tváre a sčasti aj hlasy dvom ústredným postavám, ktoré vďaka zaujímavému „dual-hero“ systému budete ovládať počas celej hry.

V roku 2004 bol Paríž prekvapený nečakaným útokom neľudských démonov Genma z inej dimenzie, ktorí ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Francúzska armáda okamžite na útok odpovedala a jedným z bojujúcich vojakov bol aj Jacques Blanc (Jean Reno), ktorý sa kvôli nepriateľovým experimentom s tokom času ocitá v Japonsku 16. storočia. Na jeho miesto do Paríža však prichádza samuraj, Samanosuke Akechi, ktorý postupne začne odhaľovať zákernosti páchané Nobunagovým poskokom Guildensternom. Táto dvojica bude musieť zničiť Guildensternove plány na ovládnutie Zeme, poraziť démonov Genma a vrátiť svetu časovú stabilitu. Asistovať im na tejto dynamickej a zaujímavej, i keď nie veľmi náročnej a dlhej ceste, bude Ako, lietajúca, éterická bytôstka schopná cestovať v čase, Jacquesov syn Henri a keďže Onimusha sa tvári veľmi filmovo a v žiadnom filme nesmie chýbať sexy žena, v hre jej úlohu zastáva Michelle Aubert, poručíčka zaľúbená do charizmatického Jacquesa.

Žáner, do ktorého Onimusha zapadá, sa ťažko pomenúva. Je to v prvom rade krvavá akčná hra z pohľadu tretej osoby, doplnená o jednoduchý RPG prvok – zvyšovanie úrovne ovládania zbrane/brnenia/mágie. Veľkú úlohu hrajú časte enginové animácie, ktoré vás posúvajú ďalej v silnom príbehu a občasné logické hádanky v podobe rébusov (doprav tekutinu z bodu A do bodu B, posúvaním správnych trubiek), či hľadanie kľúčov k dverám vnášajú závan sviežosti do neustáleho sekania. Opísaný žáner však zároveň zaváňa komerčnosťou, ktorej dôsledkom je nízka náročnosť a krátka doba hrateľnosti. Obe kritéria Onimusha spĺňa, nečakajte teda od hry žiadnu extra dlhú životnosť.

Príbeh Onimushe je vskutku napínavý, chytľavý a plný, nie síce neočakávaných, ale príjemných zvratov. Má obrovský podiel na vynikajúcej atmosfére hry, ktorá má tú známu silu– chytiť a nepustiť až do konca, no ako sú na tom ruku v ruke idúce technické aspekty?

GRAFIKA 5 / 10
Nielen estetické kvality robia hru hrou a Onimusha to skutočne výborne potvrdzuje. Grafické spracovanie je totiž v kontexte roku 2006 značne pozadu, samozrejme to zapríčiňuje veľký časový odstup a konverzia z PS2. Konzolová verzia hry vyšla na trh v apríli 2004, konverzia na PC bola vypustená až v roku 2006, a to, myslím, hovorí za všetko. Neočakávajte teda vizuálne orgie, vysoké rozlíšenia, detailné textúry a prepracované modely. Na druhú stranu však môžete rátať s tým, že svojimi hardwarovými požiadavkami Onimusha určite poteší a svižne sa rozbehne aj na značne zastaralých strojoch. A z času na čas vám predsa bude dopriate pokochať sa nejakým výborne zvládnutým interiérom, či zaujímavým grafickým efektom. Budete si to oveľa viac vážiť, ako keby vám hra servírovala lahôdky rad za radom.

S grafickým spracovaním však súvisia aj technologické nedostatky, ktoré považujem za väčšie mínus ako je slabšia vizuálna stránka. Napríklad iba fiktívna možnosť zvýšenia rozlíšenia na 1280x1024. Je síce ponúkané v menu, ale bohužiaľ, nepodarilo sa mi ho rozchodiť, Onimusha sa drží na štandardných 1024x768. Ďalším je tiež nepochopiteľné spustenie hry v minimalizovanom okne a množstvo ďalších drobností, súvisiacich s technickým spracovaním (viď sekciu Hrateľnosť).

INTERFACE 5 / 10
Interface je evidentne najdefektnejšia a najodfláknutejšia časť hry, kde bohužiaľ ani s pedagogicky zažmúrenými oboma očami nemôžem udeliť lepšiu známku. To, že ovládanie, všetky možné menu a inventár budú trpieť neduhmi konzolového prevodu a budú vhodné skôr pre gamepad ako pre klávesnicu, sa dalo čakať. To, že autori si nedali ani tú prácu prepísať pôvodné konzolové návody (na kombá a podobne), to je však neodpustiteľné – nápovedy sú plné textov typu „press button R1, while holding button X“ a to vám hlavne zozačiatku spôsobí nemalé problémy. Nemáte totiž odkiaľ tušiť klávesnicový ekvivalent tlačítka R1... Nastavovanie ovládacích kláves tiež mohlo byť jednoduchšie a nie riešené cez akýsi kvázi externý program, ktorého spustenie spôsobí opätovné minimalizovanie hry do okna. Po zvládnutí úvodných problémov s ovládaním a oboznamovaním sa s náročnejšou orientáciou v menu však hra začne prinášať prvé dávky zábavy a časom sa naučíte Jacquesa a Samanosukeho dokonale ovládať. Gamepad alebo aspoň herná klávesnica pri nej je ale výborná pomôcka.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Hrateľnosť je založená na lineárnom postupe príbehom, striedaním medzi dvoma postavami (v pokročilejších fázach hry troma) s ako-tak odlišným bojovým systémom a neustálej akcii. Všetko je videné okom filmovej, neovládateľnej kamery, ktorá je síce efektná, ale kde-tu spôsobuje problémy.

Vďaka dvom aspoň vizuálne odlišným postavám a dvom úplne rozdielnym prostrediam (Paríž a Japonsko) sa hra prefíkane vyhla stereotypu, ktorý by bol pri tomto žánri asi neznesiteľný. Jacques aj Samanosuke ponúkajú odlišný štýl boja – aspoň podľa marketingovej kampane – pravda je však trochu iná. Jacques sa špecializuje na zbrane podobné biču a kopiji, Samanosuke je naopak verný klasickým mečom. Pri samotnom boji je však úplne jedno, za ktorú postavu práve hráte, stále ide o rovnaké rýchle trieskanie do tlačidla na myši. Jacques však vďaka svojej zbrani môže využívať aj špeciálny pohyb, ktorý je dôležitý pri kooperačnýh častiach hry. Tie sú obvzlášť zaujímavé, pretože vďaka spomínanej Ako môžete cestovať medzi dvoma časovými rovinami a prepínať si medzi postavami, ktoré sú na rovnakom mieste, ale v inom čase. Niektoré zmeny v prostredí sú fixné a ak sú vykonané v minulosti, prejavia sa aj v prítomnosti. Zaujímavá je aj možnosť dať Ako do inventára predmety, ktoré môže preniesť časom. Tak môže Jacques so Samanosukem spolupracovať a navzájom sa dostanú zo zdanlivo neriešiteľných situácií.

Bojový systém je obohatený aj možnosťou trénovať v aréne kombá, ktoré nachádzate v podobe zvitkov počas celej hry. Ich zmysel bohužiaľ celkom zaniká. Pre nízku obtiažnosť nemáte vôbec potrebu používať ich, stačí štandardný útočný či obranný výpad a pri silnejších nepriateľoch zapojenie magickej sily.

Čo je však veľmi zaujímavý herný prvok a, narozdiel od komb, aj často využívaný, je systém zbierania duší. Po každom zabitom protivníkovi ostane určitý počet „souls“, ktoré môže Samanosuke aj Jacques prostredníctvom tzv. „Oni gauntlet“ rukavice vysať . Pomocou duší si postavy nabíjajú svoju magickú energiu, využiteľnú neskôr na rôzne silnejšie typy útokov. Ak sa vám energie podarí nazbierať dostatočné množstvo, dostanete možnosť premeniť sa na démonického bojovníka, ktorý je určitý krátky čas nesmrteľný. To je výhodné najmä pri bojoch s bossmi, ktoré spravidla nie sú veľmi náročné, ale predsa občas výnimka potvrdí pravidlo. RPG prvok je tiež závislý od akumulovania duší, ich počet sa premieňa na body a tie môžete obratom investovať do tréningu jedenej zo štyroch zbraní, obrannej a magickej sily. Maximálna možná úroveň je však 3 (slovom tri), čo tiež vypovedá o extrémnej zjednodušenosti RPG. 

MULTIPLAYER
Onimusha je evidentne orientovaná na hru jedného hráča, multiplayer teda neočakávajte.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zvukové spracovanie vyniká hlavne vďaka skvelému dabingu, ktorý sčasti vyplýva aj z hereckého obsadenia. Vravím sčasti, pretože Jean Reno svoj hlas prepožičal Jacquesovi iba v úvodných fázach hry, potom sa z ľubozvučnej francúzštiny plynulo prešlo na otrepanú, sterilnú angličtinu. Je to samozrejme trochu škoda, je len málo hier, kde hlavný hrdina skutočne hovorí materským jazykom krajiny, z ktorej pochádza. Onimusha mohla byť svetlou výnimkou, no napriek tomu, že sa tak nestalo, zvukové efekty sa nedajú hodnotiť inak než vysoko nadpriemerne. Prispieva k tomu aj kvalita zvukov prostredia, boja, zbraní a podobne.

HUDBA 7 / 10
Soundtrack obstál taktiež výborne, jeho hodnotenie je však značne subjektívne. Kvalita hudobných motívov je na vysokej úrovni, takisto ich načasovanie je perfektné, no niektoré skladby mi príliš nesadli a trochu degradovali ťaživú atmosféru. Avšak, ako hovorím, hodnotenie hudobných kvalít sa bude líšiť od recenzie k recenzii...

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Zdá sa mi, že konzolové hry odjakživa trpia akýmsi podceňovaním hráča. Sú veľmi jednoduché, dohrateľné na jeden dych, bez akýchkoľvek zásekov či iných problémov. Výnimkou nie je ani tretia Onimusha. Pripravte sa na neustály prebytok lekárničiek, jednoducho ich nebudete mať kedy spotrebovať. Boje s bossmi sú rovnako nenáročné, prakticky sú to len efektnejšie a dlhšie trvajúce jatky, ako s bežnými protivníkmi. Všetko ešte viac zjednodušuje tzv. easy-mode, ktorý sa vám ponúkne, ak trikrát po sebe nezvládnete poraziť niektorého z bossov. Umelú inteligenciu v hrách tohto typu by ste hľadali dlho a márne, netreba sa preto o nej rozpisovať. Nepriatelia sa riadia podľa jediného pudu – zlikvidovať vás za každú cenu. Samozrejme, že to robia neorganizovane a individualisticky. Relatívnu jednoduchosť hry však nepovažujem za vážny zápor. Boli tu aj oveľa jednoduchšie hry a Onimusha predsa kde-tu prekvapí náročnejším momentom, či prirýchlym nepriateľom, preto je hodnotenie o čosi vyššie, ako je priemer.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Technické nedostatky, slabá grafika, neexistujúca AI, relatívna nenáročnosť a krátka hracia doba. To sú hlavné zápory, ktoré môžu hráča od kúpy Onimushe III: Demon Siege odradiť. Sú však vyvážené optimálnou a zábavnou hrateľnosťou. Autori sa na nič nehrali, hra servíruje akciu od začiatku až do konca, podloženú kvalitným a silným príbehom a sem-tam nejakým osviežením v podobe nutnosti zarozmýšľať. Onimusha je skrátka vysoko nadpriemerná, príjemná oddychovka na pár popoludní.