Stubbs the Zombie: Rebel Without a Pulse - zahrajte sa na mozgožrúta

Zelená je farba trávy, zelená je stonka kvetu, lístie na jar rastie a v zelené more sa premieňa. Zelené je súkno maturitné, zelený je panák semaforový a zelená je zdravá pokožka hrdinu nášho. Prichádza nepozvaný, no za lásku svoju ochotný je obetovať všetko a toto príbeh jeho jest.

Pozeráte teraz na prvé riadky, v ktorých je povedané takmer všetko, hoci tam nie je takmer nič. Môžete nedbalo pokyvovať vašimi dutinami lebečnými, dokonca až tak, že celý národ bude zhypnotizovaný hrkaním, čím sa zaktivizuje starobylá kliatba a na svet vstúpi démon, v ďalekej minulosti uväznený a čarami znehybnený. A potom nastane plač a škrípanie zubov.

Šialené. Po prečítaní druhého odseku je dosť možné, že voláte svojmu známemu, zhodou okolností psychiatrovi, a okamžite po tradičných rečičkách typu „ako sa máš?“, „videl si toho a toho, a ako sa zmenil?“, nastupuje na scénu veta, ktorú prehodíte s noblesou, vám netypickou: „Mám tu pre teba skvelý prípad“. Šialený. Lenže vaše, bezpochyby mylné, myšlienky sú umelo navodené. To nie ja, osôbka do tohto prípadu proti svojej vôli vtiahnutá, srší bizarnosťou a pre spoločnosť neakceptovateľnými nápadmi. Aj keď možno tak trochu áno, no nie o tom chcem dnes písať. To hra Stubbs the Zombie je totiž šialená. Aj jej úvod je šialený. Dej sa posúva v krátkych ukážkach vpred a hoci sa môže zdať, že námet je klasický, prevedenie nenápadne každému nahovára, že by to tvorcovia s tým bielym práškom nemali tak preháňať. Je totiž šialený. Či skôr šialene príjemný. A vtipný.

Nedokážem si spomenúť na chvíľu, kedy nám bolo umožnené prevteliť sa do tak pochybnej postavy, akou zombík isto iste je. Bez debaty. Zelená pokožka, ústna voda Skazený Dych, cigaretka v kútiku úst, retro sako, kravata ležérne uvoľnená, švihácky klobúčik a šibalský úsmev na tvári. Áno, to je on, náš geroj, ktorý prahne po láske. V skutočnosti však ešte nevie o tom, prečo sa vôbec prebudil a nechcene tak vyrušil zaľúbený párik pri hrkútaní. Lež chlapcov chrup sa nikdy nedotkol vopcháčiku (tuším spisovný výraz pre hot-dog), pretože ruka nášho hrdinu ho uchopila, a dala tak na známosť príchod do futuristického mesta v retro štýle z niekoľkých desiatok rokov dozadu. Vôbec nie je podstatné to, kde sa budete preháňať, je to zbytočné už len preto, že náš šuchtajúci sa hrdina neprehovorí za celú hru ani jedno slovo a dostane zo seba maximálne tak chrapčanie, prípadne detskú žvatlaninu, ako keď malý človiečik zaspáva. Predstavte si, že tradičné americké mestečko v 60.rokoch minulého storočia vďaka chrabrým mozgom dostalo do vienka futuristický vohoz a disponuje prvkami i pre našu spoločnosť netradičnými. Ulice sú plné robotov, vykonávajúcich elementárne činnosti a pomáhajúc tak ľuďom, učinili náš rod lenivejším, ale i elegantnejším. Automobily vznášajúce sa niekoľko centimetrov nad zemou, obrovské budovy hyperkorporácií, špeciálne vybavenie policajtov. Niečo tak milé a zábavné zároveň, až je človeku ľúto, že sa dostáva do tohto sveta v úlohe zombíka.

V úvode hry sa stretnete so šialene (toto slovo ste si hádam už aj zapamätali) kladným robotom (ženského ehm... má to ešte pohlavie?), ktorý/á vás chce napraviť po nepríjemnom incidente. Chlapcovi ste totiž nevzali len fastfoodovú žranicu, ale i mozog. A to teraz nemám na mysli elegantné vydlabávanie lyžičkou, pred ktorým sa uskutoční lahodné rozstrihnutie  lebky kuchárskymi nožnicami. Nie, vy ste ho chytili, zahryzli sa mu do hlavy a hami pami, destká výživa sucks, dáme sa na mozgy. Parkom sa začne ozývať hysterický rev mladej slečny. A tu je zárodok problému, do ktorého sme sa nenápadne ponorili. V slušnej spoločnosti sa predsa nepatrí zúbkami sa vŕtať v šedej kôre mozgovej. Teda aspoň mne by sa to nepáčilo. Doteraz sme vždy mali možnosť stáť len na jednej strane barikády, kde sme nemŕtvych likvidovali. Niektorým citlivejším povahám to mohlo byť i ľúto, veď aj zombík je len človek, a možno práve preto nám edutainment Stubbs the Zombie pomôže lepšie spoznať a dať týmto, šialeným.... naposledy, povahám šancu. Pretože aj oni majú city, vedia sa zvíjať na parkete lepšie ako Majkl Džeksn a dokonca majú aj kamarátov.

Život obyčajného zombíka je i cez prvotné nadšenie vcelku porovnateľný s našim všedným 24-hodinovým maratónom. Minimálne náročnosťou. Skladá sa hlavne z činnosti v podobe príchodu k živému (z pohľadu zombíka mŕtvemu, pretože on je živý a my sme vlastne mŕtvi... aaargh), ktorý po amputácií mozgu o chvíľu povstane a pridá sa do vašej súkromnej armády – nasleduje vás. A teraz si predstavte, že chodíte po meste a postupne verbujete do svojich radov nováčikov, voláte ich k sebe hvízdaním, ak ich demencia dosiahne takej úrovne, že vám zavadzajú, postrčíte ich. Ale tie teliatka vás tak nádherne poslúchajú a pomáhajú vám, že je to príjemné pohladenie na duši. Pozerať sa, ako zombifikovaní bojujú miesto vás a získavajú nových kamarátov, je úžasné a hlavne originálne. Lenže ako každá novinka, má i Stubbs známu chybičku krásy. Keď je niečo neobyčajné, prejeme sa po čase i toho a v prípade Stubbs, teda obyčajnej arkády, by sme mohli privrieť oči vďaka minihrám (viď. hrateľnosť) a čiernemu humoru.

Z obrázkov si možno myslíte, že Stubbs the Zombie je krvavá hra. Potoky krvi sa z ešte horúcich ľudských tiel lejú každú chvíľu, dokonca by sme si pri niektorých výkrikoch obetí mohli potajomky začať myslieť, že tu máme ďalší Postal, lenže tam, kde niekto vsádza na brutalitu, kráča Stubbs vlastnou, riadne vtipnou, ba priam až sarkastickou cestou. Ono sa to vôbec nemusí niekomu pozdávať, ale takmer za všetkým tu nájdete nejaký ten vtip, hoci sa  nemusíte hneď váľať po zemi od smiechu. Ja som sa nejeden raz uchechtol, až mi skoro zabehlo. Príklad? Aspoň zopár, ale v hre to vyzerá vždy lepšie ako popísané na pár riadkoch. Ihneď na začiatku vás bude sprevádzať „crazy robotica“, policajti vás nechcú zatknúť, pretože smrdíte, takže sa otočia chrbtom, akože nič nevidia. Ak sa niekde vyskytnú zombíci, nemôžu predsa chýbať tradiční farmári s klobúkom, flanelovou košeľou, slamou v ústach a s brokovnicou v rukách. Z čoho si nerobí Stubbs prdel? Fešáci svalovci v mikinách svojich univerzitných klubov sú riadni drsňáci, ale to platí len pred nežnejším pohlavím. A ešte je tu vaša láska a prejavy citov – to je jasná love story a koho čo po tom, že pri svojej púti zanecháte v ruinách celé mesto. Happy end? Nie, neprezradím a nechám si to pre seba. Pri videách však cítiť lásku a chuť, s akou titul vznikalm aj keď tu máme len jednoduchú story a primitívnu akciu, v ktorej vlastne donekonečna opakujete tie isté veci, len sa mení prostredie (všetko vyzerá konzervatívne uhladene až do momentu, keď strieka krv na všetky strany). Väčšinu času strávite v meste, potulujúc sa po uličkách a námestiach, spravíte menší rozruch na policajnej stanici, vo väznici, máme tu farmy... Nič pre náročné publikum, ukájajúce sa nad filozofickými traktátmi ospevovaných hláv minulosti. My chcemeeee mozgyyyyyyyyyyy!

GRAFIKA 7 / 10
Engine hry patrí medzi staršie, ide totiž o motor z vcelku podarenej akcie Halo, ktorá slávi úspech predovšetkým na Xboxe, ale i na PC sa ukázala v príjemnom svetle. Lenže svoj úspech zažila už dávno, mnohokrát sme lovili impa v Doome alebo naháňali nacistické zadky v Call of Duty. Lenže samotný grafický dizajn ešte stále nepatrí do starého železa, navyše v podstatne vylepšenej verzii ponúka príjemné detailíky. V prvom rade musím upozorniť na akýsi filmový pohľad, čiže často sa stane, že pohľad je nekvalitný, zrnitý, na monitore vám behajú pásy alebo rôzne „nečistoty“. To je fajn, navyše sa tým zvyšuje atmosféra a dizajn spájajúci retro a niektoré futuristické vynálezy. Čo to som spomenul už vyššie, všetkému vládne rád, čo je vidno z exteriérových screenov, kde sa pohybujete v obkolesení obrovských výškových budov. Každá úroveň je navyše ladená do farebného odtieňu, preto sa nezľaknite čiernobielych obrázkov alebo tých s nádychom hnedej. Nie je to pravidlom, ale skôr príjemným osviežením.

To by sme mali z krku akýsi všeobecný kabátik a teraz sa pozrieme na grafické spracovanie spod mikroskopu. Menej výrazných grafických efektov by vôbec nevadilo, ono prím hrá striekajúca krv a celkovo je krvavosť zobrazená dosť brutálnym spôsobom. Dizajn úrovní je zúfalo načrtnutý a môžete ísť maximálne vpred. Nevadí. Lenže oveľa väčší šrám na duši mám z úplne mŕtveho prostredia. Dobre, znie to značne ironicky, veď zombíkmi sa to v hre priam hemží, no viac interaktivity by hre neuškodilo. Druhá chybička krásy sa týka menšieho počtu objektov, pričom i táto chabá úroveň sa neustále opakuje. Úrovne sú tak nezáživné, nenápadné a hoci by som pri nejednej dokázal zachrapčať od radosti, vďaka odfláknutému okoliu sa tak určite nestane. Viem, že som, povedzme vo väzení, lenže ak v cele nájdem IBA väzňa a nič iné, začína to zaváňať šetrením na nesprávnych miestach. Dizajnéra zavesiť za... do prievanu. Ach.

Animačky sa podarili. Pohyby vášho/nášho hrdinu sú nádherne ťarbavé, toporné, jednu nôžku ťahá trochu za sebou, ostatní spolupáchatelia skazeného dychu sa pohybujú malátne, až človek sníva o tom, že i on by sa chcel stať zombíkom. So živými to už je horšie – ale nie natoľko, aby ste sa chytali za hlavu, či iný obľúbený orgán. Zastavím sa ešte pri videách, ktoré sprevádzajú dej. Nie je ich príliš mnoho, veľa rečníckych zvratov v nich nenájdete, ale kvalita sa nám dostáva ako po stránke kamery, kvality spracovania i myšlienky – často s brilantným čiernym humorom na konci.

INTERFACE 8 / 10  
S ovládaním som bol spokojný prakticky na jednu jedinú vecičku, ktorú však uvediem až na záver, pretože hodnotenie je vcelku vysoké a nebudeme si kaziť náladu hneď na začiatku. Na obrazovke vidíte ukazovatele mŕtvolnej energie, ktorá sa priebežne doplňuje (ako štít v Halo, keďže už máme engine z hry), okrem toho nám po ľavej strane spríjemňujú hranie ikony reprezentujúce špeci akciu – ak sa daná ikona naplní hnedou farbou (nechcem vedieť, čo má reprezentovať), máme danú akciu pripravenú. Prehľadné je i samotné ovládanie pohybu, pričom nehapruje ani kamera, ktorá sa otáča podľa vášho uváženia (pohľad z tretej osoby) a hlavne sa nezasekáva na prekážkach, ale ladne sa presunie na výhodnejšiu pozíciu. Nestáva sa príliš často, aby som sa stretol s decentne nastavenou (po stránke citlivosti i inteligencie ) kamerou, ktorej parametre nemusím meniť. Whoa, to sa potom ovláda hryzkanie mozgov a naháňačky splašených živôl (opak mŕtvol).

Keďže som už spomínal, že si môžete naverbovať aj pomocníkov, bolo by fajn, keby ste ich mohli ako tak ovládať. Predsa, je to stádo zombíkov, čiže samostatné uvažovanie, respektíve akúkoľvek formu premýšľania od nich nečakajte. Môžete ich postrčiť (ak ste v ich blízkosti a zavadzajú vám) alebo si ich privolať pískaním. A práve v tom je problém. Je to banda lenivá, zostávajú na miestach, nenasledujú vaše kroky a privolávanie pískaním (pre militantne založených ide o príkaz follow me) funguje značne... akoby ste sa škriabali na pravej strane hlavy ľavou rukou. Musíte sa zamerať na daného nemŕtveho, po pár sekundách naskočí voľba, ktorou vám je umožnené privolať pomoc. Lenže nepohnú sa vždy všetci a niektorí len trápne stoja na svojich miestach. Najviac však nahnevá absencia indikátoru, ktorý by pomáhal hráčovi v lokalizovaní miesta, kam má nasmerovať kameru, aby mu vôbec bolo umožnené zapískať. Čo som ja vypustil nepekných slovíčok z úst, kým som nasmeroval kameru na správne miesto... jediná škvrna na príjemnom a jednoduchom ovládaní.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
A sme pri položke najkrajšej, najzábavnejšej... zrejme aj najkontroverznejšej. Hoc sa jedná o jednoduchú akčnú hru, ba priam by sa niekedy hodilo i prirovnanie k arkáde. Lenže samotný námet nemá chybu. Úloha zombíka je osviežujúca a prispôsobené sú tomu i súboje. Kedže nemŕtvy sa spolieha len sám na seba, väčšina bojov so živými nepriateľmi prebieha spôsobom „prídem-vysajem mozog hneď alebo ho najprv spacifikujem, čiže umlátim“. Vtipne na mňa pôsobili bonusové zbrane a hlavne minihry. Tak napríklad granát zastupuje slepé črevo, vylovené z diery v boku, náš geroj prdí a produkuje zelený smrad (ach áno, skutočný to hrdina, keďže je jeho plyn i vidieť, dokážte toto vážení a i vy sa stanete hlavnou postavou v hre... ehm) alebo si odtrhne hlavu a zahráte si s ňou bowling. Žiadne strelné, prípadne klasické zbrane. O to väčšia zábava je sledovať počínanie vašich spoločníkov. Je to výborný pocit pozorovať vašu légiu skazy. Stratégovia možno ohrnú nos, ale ja som bol na svojich „zelenáčov“ hrdí.

Druhým vylepšením sú minihry. Poznáte Evil Dead? Nie, nemám na mysli dve herné adaptácie, z ktorých recenziu na Regeneration sme vám priniesli prednedávnom a ako iste viete, žiadna pecka to nie je. Chcel som o inom – z pekelných mŕtvych je známa ruka, ktorú si musí Ash odrezať. Mno, ono sa to občas stáva, ale pre zombíka je ruka výborným pomocníkom, ktorý vám pomôže v nepríjemnej situácii. Napríklad pri uväznení... stačí si ju odtrhnúť, čo ide pomerne ľahko a okamžite sa pohľad mení na rozmazaný look typu Aliens vs. Predator, hlavne z hry za votrelca. Neviete, kde je strop, kde podlaha, ale ručičkou beháte a hľadáte vhodnú obeť, na ktorú skočíte a opantáte jej tak hlavu. Teraz už ovládate postavu s rukou na hlave. Sarkastické. Myslíte si, že zombík nevie tancovať? Myslelo si to i veľké zviera na ministerstve bezpečnosti a... nedopadlo to najlepšie. Alebo budete ovládať i podivné vznášadlo. Je toho hojne, no pripravené minihry sú v tomto prípade jednoznačným plusom, pretože dokážu zabaviť a to sa už blížime k ďalšiemu odstavcu, tak nepredbiehajme.

Zábava. Čierny humor. Paródia. To všetko nájdete v Stubbs the Zombie, pričom krvavé obrázky môžu na vás pôsobiť úplne opačným dojmom. Striekajúce červené krvinky by mohli niekoho dokonale znechutiť, avšak išlo by o persónu, ktorá zostala stáť pred dverami hlavnej myšlienky – pobaviť za každú cenu a familiárne povedané spraviť si prdel zo všetkého. Je to spomínané vyššie, ja len dodávam, že práve humor zachraňuje Stubbs od priemerného hodnotenia, ktoré by si inak právom zaslúžilo.

MULTIPLAYER
Škoda-preškoda, ale láskyplne si žrať mozgy nebudeme.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Dabing? Hueeeee. Ghhrrrrrrrrr. Mmhhhhhhhoooeeeee. To som vám predviedol najpodstatnejšie slovíčka hlavnej postavy. Ostatní živáci toho nahovoria viac, pričom každý hlas je správne zafarbený a väčšina z nich sa hodí k jednotlivým postavám. Zúrivý policajný dôstojník kričí, splašení civilisti vrieskajú od strachu, robot má úplne flegmatický hlas. Čvachtavé zvuky pri búšení do vašej postavy prípadne pískanie alebo streľba je na úrovni. Všetko znie nádherne, ticho začujete len v niektorých momentoch, pobavíte sa i pri rádoby drsných vetičkách obetí typu: Óóó bóóóže, óón mi žéérie mozóóóg! Odpoveď? Bhhruuuuueeeemmm. Správne.

HUDBA 7 / 10
Stubbs the Zombie má licensovaných niekoľko skladieb a ide o hitovky, ktorých názvy vám možno nič nepovedia, ale pri prvých tónoch viete o čo ide a už pokyvujete do rytmu hlavou (Mr. Sandman, If I only had a brain, Lonesome Town, Lollipop...) . Veľká škoda, že si ich vypočujete maximálne tak v menu alebo pri tanečných kreáciách. Ide o super muziku a je jej málo, ale to nič nemení na kvalite. Len ju chceme počuť aj počas hrania. To by bol už vrchol čierneho humoru – predstavte si sladučký rock ´n´ roll a do toho čvachtavý zvuk papania mozgu. Mňamky a hihi zároveň.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Herná doba sa v pohode prenesie nad 10 hodiniek. Teda samozrejme, ak nebudete lúzri nezvolíte si najľahšiu obtiažnosť a hrou doslova neprefičíte. Oplatí sa ju užiť a v tomto prípade sa zabavíte na zopár príjemných večerov. Navyše nie je problém hocijakú úroveň z celkových dvanástich spustiť zas, takže o obľúbené pasáže (kukuričné pole, nákupy v obchodnom centre, priehrada...) si môžete pokojne zopakovať. Je to stále rovnako funny.

Čo sa týka umelej demencie vašich kamarátov, netreba nič dodávať. Sú to zombíci. Protivníci sú o niečo múdrejší, ale so skrývaním sa za prekážky príliš nepočítajte, žiadny sofistikovaný model prispôsobujúci sa vašej polohe taktiež. Je to predsa arkáda, tak zahoďte všetky prehnané ambície a radšej sa bavte i bez pokročilého modelu AI.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Nemôžem dať menej. Niekoľko večerov som si usadal k hre s natešenou tváričkou, úspešne som splnil zopár misií a spokojne unavený som sa pobral do hajan. Takto to išlo niekoľko nocí a keď som sa prebojoval za svojou láskou, prišiel nenávratne záver a obhliadnutie sa. Prečo som sa tak bavil? Technickým spracovaním to rozhodne nebude, lenže výborný námet, humor a skvelé ovládanie akčnej hry, v ktorej sa na raňajky, obed i večeru podáva čerstvý mozoček, rozhodne môžem. Vo svojej podstate sa nejedná o nič omračujúce. Ale svieži vánok do zatuchnutej komnaty akcií? Rozhodne áno... teda chcel som povedať Mhhuuuuoooooommmm.

DOWNLOAD IN-GAME VIDEO (27,5 MB)