Európska exekutíva žiada, aby sa krajina okrem špičkových technológií s vysokou pridanou hodnotou sústredila na zlepšovanie podnikateľského prostredia, vzdelávanie a zamestnanosť. V oblasti zamestnanosti správa žiada, aby Slovensko predstavilo jasné kroky na jej zvyšovanie, bojovalo proti regionálnym rozdielom v zamestnanosti a integrovala do ekonomiky Rómov alebo hendikepovaných občanov.
Podľa dokumentu nie je z údajov národného plánu pre lisabonskú stratégiu, ktorý poslala Bratislava do Bruselu, „vždy jasné, či sú navrhované opatrenia dostatočné na splnenie daných cieľov.“
EK konštatuje, že informácie zo Slovenska sa opierajú o súčasný stav reforiem a zdieľa očakávania vlády o medziročnom zvyšovaní zamestnanosti v rozsahu 1 - 2 %, no kritizuje fakt, že podklady obsahujú „veľké rozdiely v detailoch, ktoré opisujú jednotlivé opatrenia.“
Dodané údaje preto neumožňujú zistiť, či sa jednotlivé finančné záväzky prejavia aj v deficite štátneho rozpočtu. EK preto žiada, aby slovenské úrady lepšie monitorovali situáciu v oblastiach, ktoré sú lisabonskými kritériami považované za prioritné.
