O presnej podstate tohto "aténskeho moru" vedci diskutovali mnoho rokov. Začal sa v Etiópii, odkiaľ sa rozšíril do Egypta a Líbye. Do Grécka prenikol v rokoch 430-426 pred n. l. Naplno zasiahol vtedy v Peloponézskej vojne zúfalo bojujúce Atény. Zomrela naň azda až tretina Aténčanov a roku 429 pred n. l. mu podľahla aj jedna z najväčších postáv aténskej demokracie, Perikles. Ochorel naň tiež historik Tukydides, ktorý však prežil - väčšina správ o tejto epidémii Grécku pochádza od neho. Dôsledky moru vychýlili mocenskú rovnováhu medzi Aténami a Spartou s ich spolkami v prospech Sparty. Dominancia Atén v starom Grécku sa tým skončila. Ani Tukydidove podrobnosti však nestačili na identifikáciu choroby.
Manolis Papagrikorakis z Aténskej univerzity s kolegami teraz uverejnil online v časopise The International Journal of Infectious Diseases vysoko pravdepodobnú odpoveď. Skúmali DNA v zubnej dreni obetí moru, ktoré získali z masovej pohrebnej jamy na starovekom cintoríne v aténskom Kerameiku. A objavili sekvencie DNA, podobné DNA dnešnej baktérie druhu Salmonella enterica, sérového variantu Typhi, ktorá spôsobuje brušný týfus. Aténsky mor bol očividne práve touto chorobou. Brušný týfus sa prenáša nakazenými potravinami alebo vodou. Dnes je najbežnejší v rozvojových krajinách, odkiaľ si ho prinášajú turisti. (urb)
