Populačný kolaps orangutanov

Nový genetický výskum potvrdil, že ľudia rozsiahlym odlesňovaním spôsobili na východnom Borneu katastrofický úbytok orangutanov - doslova ich priviedli na pokraj vymretia. Vyplýva to z poznatkov tímu Benoita Goossensa z Cardiffskej univerzity (Veľká Británia), ktoré uverejnili v časopise Public Library of Science Biology. Konkrétne ide o rezerváciu Kinabatangan v malajskom Sabahu. Populačný kolaps tamojších orangutanov sa odohral v 20. storočí, najvýraznejšie v niekoľkých posledných desaťročiach. Časovo sa zhoduje s masívnym odlesňovaním, ktoré sa tu začalo v 90. rokoch 19. storočia, pričom sa prudko zrýchlilo najprv v 50. a potom 70. rokoch 20. storočia.

Bádatelia zbierali orangutanie chlpy jednak zo stromových hniezd a z trusu pod nimi, jednak všade, kde pri miestnej rieke Kinabatangan orangutanov stretli. Pomocou špecifických genetických markerov, takzvaných mikrosatelitov, identifikovali dvesto jedincov. Vznikla tým dosiaľ najväčšia genetická vzorka divo žijúcich orangutanov. Na základe informácie o DNA potom vedci odvodili populačnú históriu. Odhalili v nej jednoznačné dôkazy úpadku, až o 95 percent. Ak sa proti súčasným trendom okamžite účinne nezasiahne, miestna orangutania populácia môže celkom zaniknúť už v najbližších desaťročiach. Hlavným faktorom je likvidácia a fragmentácia tropického dažďového pralesa drevárstvom a klčovaním pre plantáže olejových paliem. K tomu ešte treba prirátať nemalé straty spôsobené ilegálnym odchytom a zabíjaním zvierat.

Okolo 60 percent orangutanov v Sabahu žije mimo rezervácií, sú preto ohrozené ešte viac ako kinabatanské. Najväčšia populácia východobornejského poddruhu orangutana žije v Sabahu na pralesnom území, podliehajúcom schválenej drevárskej či plantážnej činnosti. Dnes je to približne päťtisíc jedincov, v 80. rokoch sa ich počet odhadoval na vyše 20-tisíc. Tamojšie orangutany stále majú dostatočne vysokú genetickú rozmanitosť, aby sa ako populácia plne spamätali. No už stoja na pokraji príslovečnej priepasti.

(urb)