Dva nové prachové okolohviezdne disky, pripomínajúce Kuiperov pás. |
Kuiperov pás má blížencov
V prvom prípade ide o analógie takzvaného Kuiperovho pásu za obežnou dráhou Neptúna, tvoreného množstvom menších planetárnych telies z hornín a ľadu. Pás je zdrojom komét s krátkou dobou obehu okolo Slnka (práve jeho sa týka nedávna séria objavov "desiatych planét"). Výsledky nových pozorovaní uverejnil v časopise The Astrophysical Journal Letters Paul Kalas z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA) s kolegami. Získali ich pri prieskume 22 blízkych hviezd pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Zistili, že okolo hviezd HD 53143 a HD 139664, približne 60 svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km), sa nachádzajú jasné prachové disky. Možno ich pozorovať aj v bežnom svetle a ich rozsiahle rozmery zodpovedajú Kuiperovmu pásu.
Prvá hviezda je o čosi menšia a menej hmotná ako Slnko a tiež chladnejšia. Jej vek je asi 1 miliarda rokov. Druhá je zasa o čosi väčšia a hmotnejšia ako Slnko, avšak stará iba 300 miliónov rokov. Tak či onak, sú výrazne staršie a Slnku podobnejšie ako všetky dosiaľ objavené hviezdy s podobnými diskmi. Za 300 miliónov rokov a viac už by mali procesy v diskoch pokročiť tak, aby sa v nich vyformovali planetárne telesá.
Obidva pásy tvoria akési prstence - medzi ich vnútorným okrajom a opísanými hviezdami by mohli obiehať väčšie planetárne telesá, ktoré priestor gravitačne "vyčistili". Disk okolo HD 139664 má navyše podobne ostrý vonkajší okraj ako náš Kuiperov pás. V obidvoch prípadoch je možné, že je za tým gravitačný vplyv inej hviezdy - sprievodcu materskej hviezdy v strede disku (pri Slnku sa uvažuje o dosiaľ neobjavenej "hviezde smrti" - Nemesis).
Päťnásobná Zem
Jean-Phillippe Beaulieu z Astrofyzikálneho ústavu v Paríži (Francúzsko) s tímom 72 kolegov z 12 krajín ohlásil v Nature objav zaujímavej mimoslnečmej planéty. Obieha okolo chladnej červenej hviezdy, asi päťkrát menej hmotnej ako Slnko, 20-tisíc svetelných rokov od nás, neďaleko stredu Mliečnej cesty. Planéta, zatiaľ nazvaná trocha krkolomne OGLE-2005-BLG-390Lb, obehne materskú hviezdu raz za približne desať rokov vo vzdialenosti necelých 400 miliónov kilometrov (asi tretina cesty z Marsu na Jupiter).
Hmotnosť hviezdy bádatelia určili na 5,5 hmotnosti Zeme, teplotu na približne mínus 220 stupňov Celzia, takže kvapalná voda na nej zrejme nejestvuje. Veľmi pravdepodobne však ide o teleso z kovov a hornín s ľadovou škrupinou, azda zamrznutými oceánmi. Zrejme má riedku atmosféru. Predstavuje skôr veľkú analógiu Pluta než vnútorných planét, ako sú Zem či Venuša.
Je to dosiaľ prvá objavená mimoslnečná planéta, ktorej parametre veľmi dobre ladia s teóriou utvárania planetárnych sústav. Drvivá väčšina iných objavených mimoslnečných planét má teoreticky "nesprávne" rozmery alebo "nesprávnu" vzdialenosť od materskej hviezdy. Istou zvláštnosťou je tiež spôsob, akým OGLE-2005-BLG-390Lb objavili. Je iba treťou mimoslnečnou planétou (z dosiaľ známych asi 170), ktorej prítomnosť pri materskej hviezde sa zistila využitím javu gravitačnej šošovky (gravitácia bližšieho objektu zosilní svetlo vzdialenejšieho). Na tento jav teoreticky poukázal Albert Einstein už v roku 1912.
Umelecká vízia planéty OGLE-2005-BLG-390Lb. FOTO - STSCI, ESO |
