úca štrnásť rozhovor o vede, totiž smeruje práve ku konkrétnym problémom v konkrétnych oblastiach toho najzákladnejšieho výskumu. Nech už to sú záhady ľudského mozgu, počítačov a informatiky, kozmológie (superstruny, kvantová gravitácia), ľadových a horúcich cyklov života a vymieraní v dlhom historickom období alebo počiatky osídlenia Austrálie, nemôžete ich čítať s kalkulačkou v účtovníckom štýle má dať - dal. Autor až na výnimky nepátra po tom, čo by z nových myšlienok mohlo alebo malo byť, ale ide mu o to, rozplietať zamotané súvislosti, ktoré iba môžu priviesť k čomusi úžitočnému - alebo ani nemusia. Veď základný výskum je práve o hľadaní, experimentovaní, rozmýšľaní, ale aj tvrdej práci s veľmi neistým výsledkom.
Houserova kniha je súčasne vcelku kompletným prehľadom kníh o vede, vydaných hlavne v češtine v posledných rokoch v dvoch agilných pražských vydavateľstvách (Argo, Dokořán). Houser z nich na mnohých miestach s prehľadom cituje, čím nielen demonštruje svoje (sympatické) knihomoľstvo, ale tiež sa snaží dovysvetliť to, čo je v rozhovoroch nedopovedané. A je toho, samozrejme, veľa, lebo sú zamerané na kontroverzné a aktuálne témy, podané zrozumiteľne aj pre čitateľa prílohy o vede v SME. (ač)
