SME

Honba za kmeňovými bunkami pokračuje

Cieľom vedeckého výskumu je zvyčajne zlepšiť naše životy. Súčasne je to však priemyselné odvetvie, kam tečú masívne ...

Napriek tomu, že Hwanga jeho kolegovia z univerzity usvedčili z podvodov, na jeho podporu demonštrovali v Soule 21. decembra budhistickí mnísi. Nápis hlása Milujeme doktora Hwanga a veríme mu. FOTO - REUTERS

Cieľom vedeckého výskumu je zvyčajne zlepšiť naše životy. Súčasne je to však priemyselné odvetvie, kam tečú masívne štátne i súkromné investície. V niekoľkých výskumných oblastiach sú stávky aj možné výhry výnimočné. Práve preto sa nedávne zistenie, že kórejský vedec Hwang Woo-suk sfalšoval výsledky svojej práce v oblasti kmeňových buniek, stretlo s takým širokým ohlasom.

Táto epizóda odhaľuje, aká honba sa v celosvetovom lekárskom výskume strhla na poli kmeňových buniek. Na dosah je totiž jedna z najvyšších odmien v dejinách medicíny. Dočiahnuť na ňu môže ktokoľvek - doslova ktokoľvek.

Nová revolúcia v medicíne

Poslednými veľkými vedeckými pretekmi tohto typu bolo úsilie o zmapovanie ľudského genómu. Výskum, ktorý nesie prísľub nastávajúcej radikálnej zmeny našich životov, začali Spojené štáty. Využili pri ňom poznatky o dlhodobom genetickom poškodení, získané po zvrhnutí atómových bômb na Japonsko. Súčasné výskumné úsilie v oblasti kmeňových buniek a ich potenciálu je rovnako veľkolepé, pretože privedie k rovnako radikálnej lekárskej revolúcii.

Kmeňové bunky sú zvláštne, pretože vedia reprodukovať formu, ktorá sa od nich odlišuje. Na počiatku vývoja jedinca sú najsilnejšie, predstavujú akúsi "matricu". Keď sa oplodnené vajíčko premení na zárodok a potom na plod, prvé kmeňové bunky ukazujú dcérskym bunkám, ako sa stať kožou, pečeňou, okom či kosťou. My potrebujeme zistiť, ako sa táto premena aktivuje.

Hrá sa o veľa

Znalosti tohto druhu by viedli k prevratným výsledkom, ktoré možno patentovať. Pozornosť sa zameriava najmä na genetické choroby, ako Alzheimerova či Parkinsonova choroba, a na svalovú dystrofiu, pri ktorých by kmeňové bunky obnovovali nervové tkanivo. Prínos by to znamenalo tiež pre pacientov s poranením mozgu a chrbtice, prípadne pre ochrnutých ľudí po mozgovej porážke.

Z výskumu by ťažili i paralelné oblasti, trebárs génová terapia. Kmeňová bunka totiž mení svoju totožnosť v procese "spúšťania", keď sa v nej doslova "zapne" gén pečeňovej bunky. Hneď ako vedci zistia, ako možno tieto "spínače" ovládať, bude azda možné zavádzať kmeňové bunky do tela a aktivovať ich tak, aby nahrádzali akékoľvek poškodené tkanivo.

Nie je teda prekvapením, že obrovský potenciál embryonálnych kmeňových buniek mobilizoval tímy vedcov prakticky po celom svete. Preteky sa ešte zdramatizovali po tom, čo z nich odstúpil vedúci výskumník USA kvôli vplyvu náboženstva na politiku. Napríklad štát Kalifornia sa však rozhodol, že si túto príležitosť nenechá ujsť, a nedávno schválil dotáciu na výskum embryonálnych kmeňových buniek v sume troch miliárd dolárov.

Pretože je prísľub taký obrovský a sama veda pri ňom nevyžaduje mohutné investície do infraštruktúry, veľa menších krajín sa predháňa v úsilí využiť neprítomnosť USA. Do pretekov môže vstúpiť akékoľvek kompetentné centrum lekárskeho výskumu bez ohľadu na to, či je z Mexika, Etiópie, Indonézie alebo Jemenu. A nech už zvíťazí ktokoľvek, zabezpečí svojej ekonomike ekvivalent saudského ropného poľa.

Výsady najlepších

Veda na tejto úrovni však nikdy nespočíva na zvolaní "heuréka", na jedinom revolučnom objave, ktorý by celú bitku zrazu ukončil. Objavy sa realizujú po drobných krôčikoch, a pretože ide o vedu, každý krok sa ohlási a testuje. Výskum tak získava nové impulzy, pričom najlepšie laboratóriá k sebe v neúprosnom intelektuálnom prostredí priťahujú talenty, prostriedky i prestíž.

Veľké preteky skrývajú mnoho menších, ktorých účastníci medzi sebou súťažia o počiatočné pôsobivé výsledky. Hwangovo výskumné centrum v Soule ohlásilo prvý veľký úspech v máji 2005. Vedci uviedli, že vyvinuli metódu, s ktorej pomocou vedia z obyčajných buniek naklonovať nové a dokonalé bunky kmeňové. Bola to významná správa, hovoriaca o tom, že možno vytvoriť dostatočný počet kmeňových buniek nekontroverzným spôsobom. To by umožnilo robiť kvalitný výskum každému a zároveň sa vyhnúť tomu, čo George W. Bush označil za nevyhnutnosť "zobrať život na záchranu života".

Hwangovo zlyhanie

Ešte dôležitejšie bolo, že Kórejci urobili niečo, čo sa dnes robí bežne: nechali si celý proces zabezpečiť patentovými právami. Na okamih to takmer vyzeralo, že Južná Kórea sa stane svetovou zdravotníckou superveľmocou. Dnes vieme, že výskumníci zo Soulu si celú vec vymysleli. Vyšetrovacia komisia Soulskej národnej univerzity dospela k záveru, že "naklonované" kmeňové bunky v skutočnosti vznikli pomocou umelého oplodnenia.

Podvod vyvolal vo vedeckej komunite zmätok, najmä preto, že tvrdenia kórejských vedcov boli tak okato falošné. Prečo teda ohrozili svoju reputáciu i kariéru?

Lekársky výskum vždy bojoval s mnohými prekážkami, aj vtedy, keď sa obmedzoval na prosté odhaľovanie nových skutočností. Dnes toto úsilie ďalej komplikuje politika, tlaky trhu a národné záujmy. V prípade úspechu vo výskume kmeňových buniek si vedúca skupina zabezpečí obrovské bohatstvo, nech už leží jej laboratórium kdekoľvek. Ruka v ruke so silnejúcou konkurenciou by sme preto mali očakávať úžasné objavy - a bezpochyby aj ďalšie triky na upútanie záujmu verejnosti.

© Project Syndicate

Autor: H. T. GORANSON(autor je vedúcim vedcom spoločnosti Sirius-Beta Corp., pôsobil tiež ako vedúci vedec americkej Agentúry pre pokro

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu