The Warriors – krvavá cesta domov

Nie vždy je jednoduché dostať sa domov, na príjemné teplé a bezpečné miesto. Občas sa vám cestou prihodí nepríjemná záležitosť a návrat do hniezda začne byť vzrušujúci. The Warriors sú v nezávidenia hodnej situácii – idú po nich gangy z New Yorku a musia sa dostať do bezpečia, domov.

Priznám sa vám, že mnohými ospevovaný film The Warriors od Waltera Hilla som nevidel, čo bude zrejme spôsobené hlavne tým, že vyšiel v roku 1979, teda v období, kedy k nám neprichádzalo veľké množstvo americkej produkcie. Človek si mohol maximálne tak užívať nemecké nadabované porno (áno presne to, kde jeden monotónny hlas nadaboval všetky postavy, ale veď kto nezažil Predátora alebo Ramba v podobnom štýle, ten nepochopí). Film to však bol zrejme úspešný, keď sa námetu chopil známy to hitmaker Rockstar, rozhodol sa oprášiť nánosy prachu z bojovníkov, dal im do pazúrov oceľové trubky a hor sa rozmlátiť každému držku. Drsný to život chlapíkov, ktorí nemajú čo stratiť. Príbeh filmu sa samozrejme predstaví i v hre, no kým sa k nemu prehryziete, užijete si niekoľko hodín zábavy brutálnej mlátičky s vlastným sprievodným príbehom.

Filmovej story sa venuje až záver hry, pričom ešte intro si berie za vzor práve začiatok príbehu, kde na veľkom zhromaždení všetkých gangov v New Yorku predvedie svoj prejav Cyrus z najväčšieho gangu Gramercy Riffs. Jeho slovám rozumie každý, hovorí jasnou rečou. Keď pred seba postaví čísla: 60 000 spojených členov všetkých gangov, ktorí majú s násilím a bitkami bohaté skúsenosti a 20 tisíc policajtov, jeho vízia o ovládnutí mesta naberá viditeľné kontúry. Lenže rečník nestihne svoj plán uskutočniť, padá na zem po výstrele a lekár môže už len konštatovať smrť. Vina samozrejme padá na náš gang The Warriors . Niekto to na nich našil, ale ostatní sa s vypočúvaním nebudú príliš babrať a najprv vynesú rozsudok, až potom predvolajú svedkov. Kruté, ale dodnes sa toho príliš nezmenilo. Preto je jediným východiskom rýchly presun na Coney Island, domov gangu The Warriors. Uff, zo začiatku to vyzerá na riadny chaos, veď hráč nevie, kto je kto, prečo majú postavy tie teplošské, do červena ladené vestičky a hneď má utekať pred takmer 60 tisíckami nahnevaných bitkárov? Chvalabohu nepracuje v Rockstare stádo tupcov prahnúcich po licenciách a predhadzujúcich tituly zúfalým hráčom. Nie, prenesieme sa v čase a uvidíme, ako to bolo na začiatku, ako sa jednotliví členovia dali dohromady (čisto pracovné záležitosti, žiadne techtle-mechtle) alebo ako zvádzali boj so svojimi odvekými rivalmi Destroyers. 

Je to príjemná vychádzka do nehostinného prostredia plného špiny, strachu a násilia, navyše je zakončená známym filmom. Deväť členov gangu je možno zbytočné predstavovať, ale už len preto, že každý je tak trochu charakterom samým o sebe, sa vyplatí ich aspoň vymenovať: Swan, Ajax, Cleon, Vermin, Cochese, Cowboy, Snow, Fox a Rembrandt. Každý z nich má svoju minulosť, ktorú odkrývate v postranných úrovniach, čo je jednak príjemné spestrenie a hlavne vám niekto nenásilne predlžuje hernú dobu. Základom všetkého je vždy základ. Nech to znie akokoľvek idiotsky, čo v tomto prípade istotne znie. Vaša základňa (pamätáte, základ, základ, zákl... auu, nebite ma) je akýmsi rázcestím, kde sa po úspešnom splnení danej úlohy presuniete a máte na výber z ďalších možností – posun v príbehu, zopakovanie si dohraných misií, objavovanie toho, ako to bolo s jednotlivými členmi alebo rôzne krátke súboje (v aréne, king of the hill...). Všetko si však musíte zaslúžiť, a preto jednotlivé úrovne postupne odomykáte splnením aktuálnych úloh. Jednoznačne známy postup, ku ktorému netreba nič dodávať, preto sa rezko presunieme k opisu samotného hrania, pretože zatiaľ som ho len naznačil.

A prečo som len naznačoval a nevyšiel s pravdou okamžite von? Jednak by vás to mohlo veľmi rýchlo odradiť (to je prvá polovica čítajúceho osadenstva) alebo by ste mali krvou podliate oči a s pacičkami natiahnutými vpred by ste hľadali The Warriors (to je pre zmenu druhá polovica čítajúceho osadenstva... ale to ste zrejme pochopili). The Warriors je totiž mlátička, akých sme sa nahrali pred niekoľkými rokmi habadej, ale v dnešných časoch, kedy musí byť sofistikované i splachovanie záchodu, sa nám tejto primitívnej zábavy až tak nedostáva. S vybraným členom gangu (hra vám ho pridelí automaticky, nemôžete si vyberať – to aby mal príbeh logiku) sa ocitnete v meste, väčšinou v spoločnosti vašich no name kupmánov alebo kamarátov s menom a takmer vždy ide o to, nakopať niekomu zadok. Zabalené do príbehu to samozrejme vyzerá vždy lepšie, pretože niekedy musíte ochraňovať svoje teritórium, respektíve chránených platiacich obchodníkov (poznáme z českej Mafie alebo slovenskej mafie... ehm), inokedy len unikáte pred bitkou alebo vyháňate slabšie gangy. Nič extravagantne originálne, ale drží to pohromade vďaka zápletke, ktorá má dokonca aj nejaký ten scenár, čo je na bojovku riadny nezvyk.

Hlavná myšlienka je teda jasná – skopať niekoho iného tak, že sa už nepostaví a jeho telíčko sa stane bezvládnym. Máchal som pästičkami, kopal nožičkami, všade striekala krv, človek už len čakal, kedy mu niekto dá na krk medailu. Z čriev najbrutálnejšie umláteného protivníka. Aby nechutného násilia nebolo dosť, každý z charakterov má nejaký ten špeciálny chmat, prípadne dva. Vezmete tak chudáčikovi viac energie a navyše kamera sa presunie do filmového pohľadu a mierne spomaleným záberom hráčovi ukáže, aké je on veľké zviera. Násilie je vo svojej podstate obsiahnuté takmer v každej činnosti, čo môže vyvolávať v niektorých prázdnych hlavách témy nesmierne intelektuálne. Všetci však dobre vieme, že biť po hlave sa nemá a druhému ubližovať nebudeme, no v hre chceme predsa zažiť niečo originálne, čoho sa v skutočnom živote chopiť nechceme, pretože to je kakané. A nech mi do rána odpadnú hnáty, ak sa neobjavia narážky na krvavosť. Lenže ak sa niekto pozrie do ulíc, kde vyčíňajú skutočné gangy, asi virtuálna zábava nebude príliš vzdialená od reality, preto buďme radi, že roztĺkame držky aspoň na obrazovkách. Poučenie? 18+ nie je na obale len tak nadarmo.

Okrem bojovej časti (teda okrem krvavých zábaviek, pri ktorých by obetované panny bledli závisťou, čo po čase začne nudiť, je tu k dispozícii aj zopár iných činností. A práve preto budeme sprejovať na steny tagy našej partaje – jednoduchým opakovaním pravým analógom daného tvaru. Alebo nabehneme do obchodu (ktorého dvere môžeme rozmlátiť, či nepozorovane „odomknúť, ale ak sa vám to nepodarí, alarm nám píska a strážcovia zákona si už cupitajú po riadnu nakladačku), všetko pokradneme a peniažky vo vrecku použijeme na dokúpenie zásob sprejov alebo lekárničky. Tá je poňatá vskutku netradične. Jednoducho si šľahnete svoju dávku (jasné, že drogy a nie zemiakových lupienkov) a hneď je svet krajší. Dokonca budete v jednej z misií na vlastnej koži testovať trochu silnejšiu dávku a poviem vám, hlava sa mi točila i pred bedňou. Porovnávať s realitou nemôžem, pretože som slušný chlapec, áááno! Peniažky môžete získavať ešte kradnutím autorádia, prípadne sa môžete vrhnúť na civilistu a peniaze z neho vymámite. Tí však príliš veľkú hotovosť pri sebe nemajú, preto treba šetriť.

To je približne všetko, čo môžete v hre robiť. Skúsenosť s filmom je vítaná, ale akiste ste všetci zistili, nejedná sa o nutnosť, The Warriors totiž všetko uvedie na mieru a vysvetlí. Okrem, až nechutne častého, zúfalého mlátenia toho však veľa neporobíte, preto by vás malo motivovať odomykanie nových možností. Slabá náplasť, hlavne ak si predstavím, že by do hry mohla byť vložená voľnosť pre Rockstar tak typická. Nestalo sa a preto je i popis chradnúci sťa oko starcovo pri spomínaní na prvú republiku.

GRAFIKA 7 / 10
Je to vcelku fajn spracované, zo začiatku vám mestečko bude pripadať správne neupravené, druhý pohľad však odhalí nemilú skutočnosť. Všetko vyzerá príliš rovnako, farby sú až príliš vyblednuté, postavičky sa síce hýbu do rytmu smrteľného čardášu pomerne verne, no nič to nemení na občasných zaseknutiach. Uzatvorené prostredie nielenže obmedzuje, diktuje podmienky, kam môžete (čiže musíte) vstúpiť a výrazne tak degraduje voľnosť tak typickú pre gangy a podobné živly. A zopakujem to ešte raz, len v inej forme – mestečka sa príliš rýchlo prejete, je zrejmé, že mestské časti boli vybudované podľa jedného vzoru, hry tu však máme nato, aby hýrili detailmi, interaktívnymi súčasťami. Jasné, niektoré vecičky pri vašej ceste môžete rozbiť, ale väčšinou nimi nehne ani povestné uprdnutie. Navyše si dávate romantické pochôdzky mestom zásadne v nočných hodinách, čo umožnilo tvorcom zahaliť mestečko do čierneho kabátiku, čim sa im otvorila cesta k vyšperkovaniu okolia. Lenže to je skôr moje zbožné prianie a väčšinou lokácií len tak prefrčíte, rozbijete niekoľko mexických, čiernych, bielych, žltých, tlstých, šialených, rockových a iných pús. Áno, ocitol som sa aj v podivnej galérii koktajúceho klauna, ale že by som si niečo pamätal? To určite nie, dizajn ničím neprekvapí a nemôžem predsa vychváliť grafické spracovanie len preto, že vyžadujem určitý štandard. Ten hra spĺňa, preto 3,5/5 a ani o chlp viac, navyše i to je vďaka animačkám. Čože, ja som zabudol na filmíky...? dobre, budeme sa robiť, že sa nič nedeje a...

Spomenúť by bolo vhodné i filmové sekvencie, ktorých je hojne, veď za predlohu máme nepochybne kvalitný film. Výborne posúvajú story vpred a hoci tu máme pekné zábery kamery, občas mi pri niektorých rozhovoroch už cukalo očkom nad tou statickosťou. Ale zábery sú to pekné, nenecháte si ujsť žiaden.

INTERFACE 8 / 10
Panákom môžeme behať, chodiť skákať, preskakovať pletivá (buď frajerským rýchlym šupom alebo lamerským lozením, prehodením jednej nôžky, potom druhej...) a samozrejme mlátiť. Jeden buchnát, tam druhý, kombináciou vyvoláme extra šupu, doplníme ďalším bacancom a občas sa i brániť môžeme. Človek si aj zahádže rôznymi predmetmi, ale väčšina pochcávania sa blahom (chrochtanie už nie je v móde, navyše pri gangsta gameske predsa musím byť drsný) nastane pri rôznych minihrách. Nejde o nič extra originálne, nebudem však zastierať, že ma to bavilo. Autorádia kradneme tak, že rozbijeme okienko, a vrhneme sa na samotný kazeťák, pričom analógom simulujeme pohyb vyšraubovania (značne nádherne slovo, ale spisovná slovenčina musí byť, všakže). Ak vás niekto klepne, musíte začať odznovu, takže je nutné najprv vyčistiť okolie a až potom interiér automobilov. 

Odomykanie zámkov patrí medzi ďalšie známe – musíte zastaviť otáčajúce sa kruhy v daný čas. Tagovanie vás zo začiatku bude baviť, ale neustále dokupovanie sprejov začne štvať, hlavne ak sa v niektorých momentoch nepríjemne zaseknete vďaka podivnému ovládaniu. Pri vybehnutí z určenej dráhy sa ocitnete kúsok pred inkriminovaným miestom, lenže to je v mieste prudkého zatočenia, nemáte niekedy šancu dostať sa z tohto zákysu. A nádavate. Hnusne. Okrem týchto zábavičiek ešte komandujete svojich kamarátov, určujete im, či sa vás majú držať, stáť na mieste, všetko ničiť. Alebo im odomykáte putá a vyslobodzujete ich striedavým stláčaním L1 a R1. Prehľadne a jednoducho. Až na spomínané sprejovačky som bol milo prekvapený príjemným ovládaním hlavne počas bojov, kedy nepotrebujete len rýchle, ale i šikovné prsty.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Všetko to je na začiatku chytľavé, rozdávate rany, až vám je tých chudákov ľúto. Lenže všetko raz omrzí a upratovanie nekalých živlov prejde v stereotyp rýchlejšie, než by sa to niekomu páčilo. Konkrétne mne. Hra na vás na začiatku vyvalí všetky tromfy, z ktorých ste samozrejme milo prekvapený a hltáte každú ranu, pri ktorej strieka krv, lenže... ono to začne nudiť, ak nepridávame nové a nové prvky, vážení páni vývojári. Minihry popísané v časti interfacu sú príjemné, ale spoločne so zakrádaním sa a tichým zabíjaním neprinášajú až tak veľkú porciu zábavy. Občas narazíte na špeciálny druh misie, kde nejde primárne len o tupý postup za šípkou a rozbíjaním všetkého, čo sa ocitne vo vašej blízkosti. Špehujete (nesmiete sa ocitnúť v blízkosti danej osoby, no ani príliš ďaleko), unikáte (skáčete po budovách), mlátite sa v aréne alebo sa hráte na kráľa vŕšku. Práve posledne menovanú možnosť som si obľúbil. Vašou úlohou je vyštverať sa na vrchol vrakoviska, kde so svojim parťákom musíte vydržať čo najdlhšie a zhadzovať z neho účastníkov iných družstiev. Nesmierna zábava, ktorá je bodovo ohodnotená podľa prítomnosti gangu na vrchu a po dosiahnutí guľatej hranice sto bodov hra končí.

Fajn, to všetko sú minihry, čosi utrúsim i k bojom samotným, pretože okrem vlastných údov využívate i okolité predmety, ktorých je všade hojne. Bejzbolkou do brucha to zrejme bolí (neskúšal som a dúfam, že ani nikdy nebudem musieť, i keď po svojom výroku "Star Trek sucks" radšej chodím po kanáloch, aby sa mi jedna neušla). A čo taká bakuľa so sarkastickým hrdzavým klincom na konci? Riadna mrška je i fľaška (heh, ešte jeden rým a bude zo mňa poet), hlavne ak ju môžete po nepriateľovi hodiť rovnako ako tehlu, alebo ju radšej rozbiť o najbližšiu hlavu a potom sa trochu povŕtať v dutine brušnej niektorého z protivníkov. Je to zábava, istotne morbídna, ale i tak vám to pri hraní nebude proti srsti. Aspoň istú dobu, pretože človek nenatrafí na nič originálne, pri čom by po prvých hodinách hrania vyvalil očiská a na plnú hubu zreval: Tyyyyyy vooooleeeeeeeeee. A to je čo? To je chyba. Atmosféra super, lenže The Warriors si ju udržiavajú len tak-tak.

MULTIPLAYER
Bojovať môžete v niektorých módoch i s priateľmi, ale ja som túto možnosť neproboval, takže nemôžem posúdiť nakoľko je zábavná. Podľa zbežného pohľadu by nemala uraziť, ale že by som radšej so sestrou mal drtiť The Warriors, než Tekkena... to určite nie.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Hlasy hercov znejú správne precítene, hoc sa toto slovíčko ku gangsterom príliš nehodí, snáď sa chápeme. Musím podotknúť, že charaktery nenavštevovali zvláštnu lingvistickú školu, takže na kvetnatú mluvu zabudnite a ak ste doteraz nezistili význam slovíčka fuck a jemu podobných, budete občas trochu tápať. Ale je to fajne nahovorené, takže neprotestujem, i keď niekedy sa mi zdala byť úroveň výskytu vulgarizmov mierne prehnaná. Počas súbojov počuť vzdychy, buchnáty, ak ničíte výklad, rinčí sklo – klasika, nadmieru kvalitná. 

HUDBA 7 / 10
Správna dobová muzika nesmie chýbať. Staršie skladbičky vám nemusia nič vravieť, nemusíte ich dokonca ani poznať, do prostredia však zapadnú nádherne, len by mohli znieť trochu častejšie, počas hrania toho veľa počuť nebudete, čo je veľká škoda, veď z filmovej licencie sa toho dalo vytrieskať dosť. Respektíve oveľa viac.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Protivníci nepatria do klubu riešiteľov stredne náročných krížoviek a veľké dumanie od nich čakáte nadarmo. Inu, je to predsa mlátička, takže funguje známe pravidlo – zbadajú vás, idú po vás. Po vzore hrdinských amerických filmov však nikdy nie naraz viacerí, ale všetci postupne. I tak vám však dajú raz za čas pekne do tlamy, aspoň do momentu, kedy vás napadne spásonosná myšlienka – prečo ja tupec by som sa mal mlátiť v tom chumli, keď môžem obšmŕdať naokolo a likvidovať tých bastardov postupne. Ak nemáte inú možnosť, vybláznite sa i v bojoch, kde ste sajrajtom obkolesení a dá sa z toho dostať, len treba byť neustále v pohybe, rozdávať rany, špeciálne údery a znovu bežať. Na bojovku možno až príliš sofistikovaná taktika. Vaši parťáci vydržia dosť, dokážu pomôcť vám i sebe navzájom, takže aspoň niekto nemá mozog úplne vymlátený.

Herná doba sa v pohode dostane cez 10 hodinovú hranicu, hlavne ak sa budete venovať postranným úlohám, pričom opakovaním sa môžete pokúsiť získať väčší bodový obnos (za všetko ste obodovaní), čím si odomknete ďalšie nové vecičky. Zahrám sa však teraz na menšieho frfloša... viete, čo by bola pecka, kvôli ktore by som sa bavil pri The Warriors raz tak dlho? Ja chcem voľnosť a zopár strategických elementov. Bodka. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Nad výsledným hodnotením som premýšľal viac než zvyčajne (nechajte si pre seba blbé poznámky až o dvoch sekundách), pretože The Warriors nie je vôbec zlou hrou. Má všetko to, čo má správna mlátička mať, dokonca je zastrešená vcelku silným príbehom. Lenže na druhú stranu neponúka nič, čo by ma dokázalo pohltiť. Zábava, to áno, lenže do kultovosti bude mať tento titul veľmi ďaleko. Navyše záverečný verdikt nie je až takým zlým, na brutálne krvavú arkádu dokonca nadpriemerným. Len si musíte uvedomiť, že od The Warriors nesmiete čakať príliš veľa, hoci toho mohla ponúkať neúrekom. Lež, nie som tu od toho, aby som referoval o tom, aké by to mohlo byť, tak toto rozprávanie ukončím a idem rozbiť aspoň niekomu papuľu... jééé, plyšový macík... no poď sem môj maličký, čo si to ty hovoril o mojich rodičoch? Veď teraz ti ukážem, kto tu je pánom... a plyš lieta vzduchom.