Počítačové hry už dávno nie sú úchylkou, ani vyhradenou „zábavkou“ pre pár nespoločenských mladíkov s mastnými vlasmi a silnými dioptriami. Počítačové hry sa svojím spôsobom stali fenoménom dnešnej doby. Hrávajú ich mladí, pre ktorých zvyknú byť alfou a omegou celého dňa, ale aj starší, ktorí si potrebujú oddýchnuť po ťažkom dni v práci. Každoročne pribúdajú aj takí, čo sa im venujú profesionálne. Hrávajú v ligách a zúčastňujú sa celosvetových súťaží, majstrovstiev alebo dokonca olympiád. Počítačové hry sa stali veľmi významnou súčasťou zábavného trhu a otáčajú vo svete každoročne väčšie a väčšie peniaze. Niektoré z nich možno dokonca nazvať umením. Jednoducho počítačové hry v akejkoľvek podobe sa neodvratne stali súčasťou našej kultúry, presne tak isto ako filmy, knihy či hudba. Práve preto by nebolo zlé, čo-to málo si o nich povedať.
Pokúsim sa vám trochu priblížiť jednotlivé herné žánre, ich vznik, vývoj a terajšiu podobu. Ako inak si priblížiť herný žáner než práve samotnými hrami? Je dosť možné, že celým týmto článkom si pod sebou podkopávam stoličku. Veľa ľudí bude reagovať, veľa ľudí bude nespokojných. Prečo? No jednoducho preto, že sa mi určite nepodarí pokryť všetky možné žánre, spomenúť všetky dôležité hry. Berte tento článok s miernou rezervou, pretože nikdy žiadne normy o rozdelení počítačových hier neboli a ani nebudú. Mnoho ľudí má iný, svoj vlastný systém a jednotlivé hry zaraďuje podľa úplne iných rebríčkov. Ja vám ponúkam svoj pohľad, ktorý som si za tie roky strávené pred monitorom utvoril.
STRATEGICKÉ HRY
V stratégiách vo všeobecnosti zastávate neosobnú úlohu, väčšinou sa vaša postava (vy ako hráč) fyzicky v hre nenachádza. V takýchto hrách sa na všetko pozeráte pekne z výšky, ste tým najdôležitejším prvkom hry, pretože na vás závisí osud každého a všetkého. Ako názov napovedá, vašou úlohou je vymyslieť nejaký postup, stratégiu, ktorou porazíte svojho súpera.
Real-timové stratégie (RTS)
Konečne sa dostávame k niečomu konkrétnejšiemu a to k real-timovým stratégiám, ktoré sa (ako názov napovedá) odohrávajú v reálnom čase. Samozrejme sa vždy objavia výnimky, ale vo všeobecnosti sa v každej RTS-ke objavuje systém suroviny-budovy-jednotky. Ten spočíva v tom, že za vyťažené suroviny vybudujete základňu, v ktorej si potom vytrénujete jednotky a tie následne pošlete na nepriateľovu základňu. Veľmi jednoduchý systém, ale aj taký bolo treba kedysi vymyslieť. Prišli naňho ľudia z legendárneho Westwood studios, ktorí vytvorili prvú real-timovú stratégiu na svete s názvom Dune 2 (Dune 1 bola adventúra). Všetky stratégie, ktoré sa objavili bezprostredne po nej, boli jej čistým klonom, napríklad aj ďalšie hry od tej istej firmy so spoločným názvom Command & Conquer. Za veľmi významné sa považujú aj série Warcraft, či Age of Empires, ktoré v každom svojom diely priniesli do žánra niečo nové. Za zmienku stojí aj hra s názvom Homeworld, ktorá sa ako prvá odohrávala v plne 3D priestore (vesmíre), čo bolo na stratégie dovtedy nevídané.
Načo sa v tomto žánri môžeme tešiť do budúcnosti? Na RTS-ky sa tak skoro nezabudne a vyjdú ich ešte tony. Podľa môjho názoru bude vždy jeden prúd, ktorý bude zachovávať tradičný systém a doňho bude pridávať zopár drobných vylepšení, nápadov a predovšetkým novú grafiku. Druhý prúd sa bude pravdepodobne uberať cestou kombinovania s ostatnými žánrami, tak ako to spravil napríklad Black & White.
Ťahové stratégie (TBS – turn-based strategy)
Vlastne vďaka týmto stratégiám dostali tie predchádzajúce svoj názov, sú im presným opakom. V ťahových stratégiách je vždy na rade iba jeden hráč, ktorý vykoná nejaké úlohy a potom odovzdá slovo druhému. Dlho som rozmýšľal nad tým, ktorá že hra tohto žánru bola prvá, potom som na to prišiel. No predsa šach! Okrem šachu patrili medzi prvé a najdôležitejšie samozrejme fantasy série Warlords a Heroes of Might & Magic, každá so svojím unikátnym pohľadom na svet. Obidve sa však zhodovali v jednom a to v dobývaní hradov. Zaujímavými hrami z tohto žánru boli napríklad UFO a Master of Orion, v ktorom ste sa naraz starali o ekonomiku a výskum celého vesmírneho impéria, riadili ste diplomaciu a ovládali boj. Master of Orion však nebol v tomto smere originálny, vychádzal totiž z ďalšej legendy a to Civilization.
Načo sa môžeme tešiť do budúcnosti? No predovšetkým na spomínanú Civilizáciu alebo nové pokračovanie Heroes of Might & Magic. TBS-ky nie sú až také populárne ako RTS-ky, sú väčšinou výsadou menšej skupiny ľudí. Medzi ťahovými stratégiami existuje jeden čierny kôň, ktorý je populárny aj medzi širokými masami, sú to naše/vaše milované červíky, ktoré účinkujú v nekonečnej sérii Worms a tá s nami asi bude ešte nejaký ten čas.
Budovateľské stratégie
Vlastne by sa dali tiež označiť pojmom real-timové, no na rozdiel od vyššie spomenutých majú jednu veľkú zvláštnosť. Sú totiž viac menej mierové a ide v nich predovšetkým o budovanie a rast. Väčšinu hráčov pri tomto pojme napadnú dve hry a ich pokračovania: SimCity a Caesar, tie tento žáner založili. Pokračovali ďalšie hry ako Transport Tycoon, v ktorom ste mali za úlohu vybudovať prosperujúcu prepravnú spoločnosť. Budovateľské stratégie sa vždy vyskytovali len zriedka, no aj dnes máme na ne príklady: Anno 1503, RollerCoaster Tycoon, či Tropico. Keďže, ako som už spomenul, tieto hry sa vyskytujú len sporadicky, ťažko odhadnúť čo nás čaká. Jedno je ale isté, onedlho vyjde Caesar 4, ktorý fanúšikov tohto žánra určite poteší.
AKČNÉ HRY
Akčné hry sú pravdepodobne najpopulárnejšie zo všetkých druhov hier a to predovšetkým vďaka svojej priamočiarosti a jednoduchosti. Na druhej strane patria akčné hry aj medzi najviac kritizované. Jedna skupina ľudí ich odsudzuje kvôli násiliu, ktorým často oplývajú (takéto otázky tu ale nebudeme riešiť), druhá skupina zas práve kvôli ich jednoduchosti a povrchnosti. Ako to už býva, v zásade nemá pravdu jedna ani druhá skupina. Teraz ale späť k podstate veci, v akčných hrách ide pochopiteľne o akciu a to predovšetkým o akciu spojenú so zneškodňovaním nepriateľov. Tým pádom ďalšou dôležitou otázkou bude „Ako“ ?
First-person Shooter (FPS)
Strieľačky z vlastného pohľadu (toť voľný preklad názvu) sa vyznačujú tým, že na obrazovke v podstate simulujú pohľad hlavného hrdinu, do ktorého sa hráč prevteľuje. Čo vám samozrejme dáva oveľa väčší pocit spolupatričnosti s dejom. Rôzne pokusy o FPS-ky sa objavovali už veľmi dávno. No či sa to niekomu páči alebo nie, rok kedy bol žáner FPS definovaný má číslo 1992, kedy bola vydaná hra s názvom Wolfenstein 3D (s neskorším remakom Return to Castle Wolfenstein). Prvý skutočný úspech však zaznamenala neskorší počin id Softu s legendárnym názvom Doom, vďaka nemu sa po dlhé roky FPS-ky označovali ako „doomovky“. To sú ale pomerne známe fakty. Menej propagovanou bola hra Terminator: Future Shock, ktorá ako prvá prišla s dnes zaužívaným systémom ovládania pomocou myši a klávesnice súčasne. No a potom začali prichádzať hry ako Duke Nukem 3D, Half-Life (známe sú jeho modifikácie Counter-Strike, Day of Defeat alebo Team Fortress), Dark Forces (s pokračovaním Jedi Knight), Quake atď. Väčšina z týchto hier mala v sebe zabudovaný multiplayer, vďaka ktorému sa FPS-ky stali neoddeliteľnou súčasťou všetkých LAN-parties a počítačových herní. Ošiaľ okolo hry pre viacerých hráčov vyvrcholil v roku 1999, kedy vyšli Quake 3: Arena a Unreal Tournament, čo boli prvé FPS-ky orientované len na multiplayer. Mimochodom, hrajú sa vo veľkom dodnes.
A aké sú vízie do budúcnosti? FPS žáner tu s nami bude až do konca počítačového veku, v tom som si istý. Otázkou však zostáva, čo nové nám ešte okrem grafiky môže priniesť? Pravdepodobne sa bude ešte viac prelínať s ostatnými žánrami a prvky zo simulátorov, či RPG hier sa stanú samozrejmosťou. Tento trend potvrdzuje viacero príkladov z poslednej doby.
Ostatné akčné hry
Pojem akcia alebo akčná hra je veľmi široký. Vyčleniť FPS-ky z tejto škatuľky je veľmi jednoduché, pretože sú rozšírené a veľmi populárne, takže môžeme nájsť množstvo príkladov. Horšie je to však s hrami, ktoré sú v zásade akčnými hrami, no ukradli si trochu z každého žánra.
Akčné adventúry boli jeden čas v podstate nerozlíšiteľné od Third-person shooter (TPS) hier, v ktorých ste sa hlavnému hrdinovi (hrdinke) pozerali počas celej hry na chrbát, tak povediac z pohľadu tretej osoby. Toto splynutie do jedného celku mala na svedomí veľmi známa hra, ktorá sa dokonca dočkala filmového spracovania. S legendárnou ženou v hlavnej úlohe nás už dlhé roky sprevádza séria s názvom Tomb Raider, ktorá vlastne ako prvá presne definovala tento žáner. V Tomb Raiderovi a jemu podobných hrách (Beyond Good & Evil, Indiana Jones, 5th Element, The Thing) išlo o skĺbenie strieľania do nepriateľov a riešenia logických hádaniek a rôznych puzzlov.
Akčné arkády a akčné RPGčka sa často krát prelínajú a kombinujú s mnohými ostatnými žánrami. Nie som si istý, či existuje na svete niekto, kto by na seba zobral tú zodpovednosť a presne stanovil hranice a označil danú hru ako akčné RPGčko alebo akčnú arkádu. Na takéto hry totižto môžete dať rôzne nálepky a nebudete sa mýliť. Jednoducho každú hru, v ktorej možno nájsť aspoň nejaké známky hráčom priamo ovládaného zabíjania nepriateľov (trochu krkolomná definícia, snáď mi všetci rozumiete), , môžete zaradiť do žánra akčných hier, bez toho aby ste v noci nevedeli zaspať. Nedávno sa objavila hra s názvom Fable: The Lost Chapters, ktorá mala tak trochu od každého. A na záver si schválne skúste niekam zaradiť napríklad sériu Grand Theft Auto (GTA), je to akcia, adventúra, simulátor? Veď koniec koncov malo v sebe San Andreas dokonca RPG prvky.
Za zmienku stoja aj hry, ktoré sa veľmi často označujú ako Stealth akcie. Pokojne by som ich mohol zaradiť medzi FPS-ky, no aby som bol úplne dôsledný, venujem im aspoň jeden odsek. V stealth akciách sa musíte k svojmu cieľu dostať čo najnenápadnejším spôsobom a hlavne potichu. Vždy máte k dispozícii aj trochu priamočiarejšie metódy (zbrane, mnoho zbraní), no nemôžete ich využívať veľmi často, pretože na každom rohu na vás číhajú strážnici, ktorí môžu kedykoľvek spustiť poplach, čím veľmi drasticky ukončia vašu zábavu. Medzi najvýznamnejšie počiny, ktoré pomáhali tento sub-žáner definovať patria série Hitman a Thief. Prvá v hlavnej úlohe s chladnokrvným zabijakom, druhá s neomylným zlodejom zo stredoveku. V posledných rokoch sa veľkej obľube medzi kritikmi a hlavne hráčmi tešia hry so spoločným názvom Splinter Cell.
A moje vízie do budúcnosti? Asi vám v tomto prípade žiadne neposkytnem, ťažko hovoriť o tom akým smerom sa „akčné-hocičo" budú uberať. Všetko to záleží od ostatných žánrov, prívlastok akčná sa totižto dá nalepiť takmer na všetko, snáď okrem človeče.
ROLE-PLAYING GAMES (RPG)
Boli jedny z prvých hier, patria medzi najpopulárnejšie, no skôr medzi hard-corovými hráčmi, pretože okrem iného vyžadujú množstvo času a trpezlivosti. Vznikli spracovaním fantasy hier na hrdinov do počítačovej podoby. Ak neviete, čo sú to fantasy hry na hrdinov, skúste si spomenúť na Dungeons & Dragons (D&D), Advanced Dungeons & Dragons (AD&D) alebo na české Dračí Doupě (DrD). V týchto stolových hrách išlo o to, aby ste si vybrali svojho hrdinu, jeho rasu a povolanie a potom sa starali o jeho vývoj a prežívali s ním rôzne dobrodružstvá. Presne o to ide aj v RPG-čkach, o vývoj hrdinu a o dobrodružstvo.
Dungeony
RPG-čka v podstate žiadne rozdelenie na pod-žánre nepoznajú, pretože sú jedna veľká rodina. No kedysi dávno, keď MS-DOS bol ešte mladý a programátori malicherní, zrodila sa legenda. Bol ňou Dungeon Master, v ktorom ste sa so skupinkou dobrodruhov museli prebojovať cez temné kobky až k zlému mágovi a poraziť ho. Okrem silných nepriateľov na vás na každom kroku číhali pasce, logické hádanky a hlavolamy. Dungeon Master bol a je RPGčko, akurát v čase jeho najväčšej slávy sa častejšie používalo označenie dungeon (pravdepodobne práve kvôli názvu tejto hry). Dungeon Master však nebol prvý dungeon na svete. Bol ním Akalabeth (veľmi ťažko by ste túto hru niekde zháňali), praotec všetkých RPG hier, ktorého pokračovaním bola hra s názvom Ultima, z ktorej sa nakoniec stala veľmi bohatá séria. Medzi ďalšie významné klasiky tohto žánru patria napríklad Eye of The Beholder, Lands of Lore, Might & Magic, Wizardry a mnohé iné.
RPG
V čase, keď to technológie a schopnosti vývojárov dovoľovali sa hrdinovia dostali z podzemia do prostredia miest, lesov a hôr. Zo štvorčekového konceptu (pohybovali ste sa v zásade po rovnako veľkých štvorčekoch, z ktorých bol celý svet vytvorený) sa prešlo na plynulejší a reálnejší spôsob pohybu a to bol ten správny čas aby sa od starého názvu upustilo.
Medzi najvýznamnejšie RPG hry patria bez najmenších pochýb všetky hry, ktoré vydalo, dnes už mŕtve, Black Isle Studios. Medzi ich najvýznamnejšie diela patrí na AD&D pravidlách založené Baldur´s Gate, so strhujúcim príbehom a ohromne prepracovaným svetom. Množstvo nových nápadov a hlavne originality priniesla aj ďalšia hra z čierneho ostrova, bol ňou post-apokalyptický Fallout, čo bola jedna z mála hier, z ktorej konca bol smutný každý hráč. A to nie kvôli dojímavému záveru, no kvôli tomu, že ste s hraním tej hry skončili. Veľa ľudí s nadšením očakáva štvrté pokračovanie legendárnej série Elder Scrolls s názvom Oblivion. Takmer každý si pamätá na tretí diel série, Morrowind. No o prvej Arene a druhom Daggerfalle dnes už veľa ľudí nevie, napriek tomu, že patria do zlatého fondu počítačových hier. Všetky tieto hry majú jednu vec spoločnú, odohrávajú sa zásadne (okrem Falloutu) vo svete mágie a chladnej ocele. RPG žáner sa však veľmi úspešne zasadzuje aj do budúcnosti, svedčia o tom najmä hry Deus Ex a System Shock. Dnes už dávno zabudnuté dielko Arcanum sa dokonca odohrávalo vo svete, v ktorom proti sebe súperili parné lokomotívy, nabrúsené meče a mágia. Troika Games, autori tejto hry, neskôr prišli s veľmi kvalitným upírskym RPG Vampire: Bloodlines, ktoré bolo pokračovaním Vampire: The Masquerade. Osobitou kapitolou RPG žánra bolo fenomenálne Diablo, ktoré zo začiatku mnohí odsudzovali, no po vydaní druhého dielu sa museli skloniť aj jeho najväčší odporcovia.
O histórii RPG žánra by som vedel popísať niekoľko strán, na to však tento článok neslúži (kto vie, možno niekedy v budúcnosti sa nájde priestor na niečo podobné). Skúsme sa teraz spolu pozrieť do budúcnosti. Tá však nie je veľmi vzdialená, pretože začiatkom budúceho roka vyjde Oblivion, no a následne po tom začne Bethesda pracovať na Fallout 3, takže sa máme na čo tešiť. V lete by k nám mala doraziť nemecká odpoveď a konkurent Oblivionu - Gothic 3. Škoda, že sa už nedočkáme viacerých hier od Bioware a Black Isle Studios.
Massive Multiplayer Online Role Playing Games (MMORPG)
Táto krkolomná skratka za sebou ukrýva fenomén posledných rokov, ktorý ma na svedomí masívne závislosti a prázdne peňaženky. Ide v podstate o RPG-čka, no miesto počítačom ovládaných postáv v obrovskom fantasy svete stretávate hráčov, ľudí ako ste vy. Tisíce ľudí denne trávia hodiny trénovaním svojich schopností a hromadením majetku. Kto za to môže? Prvou hrou tohto žánru bol Meridian 59, ktorý tento ošiaľ pomohol naštartovať, no väčšieho úspechu sa nedočkal, pretože vyšiel v čase, kedy internetové pripojenie nebolo takou samozrejmosťou ako dnes. Za vinníka by sme preto mohli označiť Ultimu Online, pretože tá tento žáner spopularizovala. Ďalším veľkým fenoménom tohto žánra bol Everquest, ktorý zosadil Ultimu Online z trónu. Po ňom sa začali objavovať mnohé ďalšie hry a dnes ich už máme tony. Do tejto veľkej rodiny nedávno pribudol World of Warcraft, ktorému sa podarilo vystúpiť zo šedého priemeru a má evidentné ambície stať sa kráľom. Zaujímavou konkrenciou dômyselným systémom získavania skúseností je akčnejšie ladené Guild Wars - dokonca za hranie nemusíte platiť žiadne paušálne poplatky.
SIMULÁCIE (SIMULÁTORY)
Strategické, akčné a RPG hry sa dali pomerne jednoducho hodiť do jedného vreca. Nakoniec mi ostala ešte veľká kopa hier a malých žánrov, ktoré pod žiadnu z týchto skupín nespadali. Nebolo však potrebné si ničiť neuróny prílišným premýšľaním, pretože všetky tieto hry (aj keď veľmi odlišné) mali niečo spoločné. Snažili sa viac či menej vierohodne simulovať istú činnosť.
Letecké simulátory
Začneme čisto náhodne leteckými simulátormi, ktoré patria medzi veľmi staré hry. Človek oddávna túžil lietať, vznášať sa nad oblakmi a ... zostreľovať nepriateľov. Jednoducho byť leteckým esom, je snom viacerých ľudí a práve takýto tip hier dáva možnosť tento sen splniť.
Nie som si na sto percent istý, ktorá hra bola prvá, no s veľkou pravdepodobnosťou išlo o F-15 Strike Eagle, ktorý sa dal bez problémov rozbehať aj na archaických EGA a CGA grafických kartách. Medzi veľmi činných prispievateľov do tohto žánra patril tým Novalogic, ktorý sa preslávil najmä svojou sériou F-22 Lightning (okrem iných). Hry od Novalogic patrili medzi tie jednoduchšie, kto si chcel užiť pravý pocit z lietania siahol napríklad po Falcon 4.0, Joint Strike Fighter atď. atď. V posledných rokoch len veľmi málo hier tohto žánru vyčnievalo z radu, tak ako hra IL-2 Sturmovik, ktorá sa na rozdiel od vyššie spomenutých odohrávala v čase Druhej Svetovej vojny. Takmer všetky letecké simulátory sa venujú bojovým lietadlám, no nájdu sa aj mierové hry, ako napríklad Microsoft Flight Simulator (má mimochodom aj svoju bojovú dvojičku s názvom Combat Flight Simulator), Flight Unlimited alebo Fly!. Nesmieme zabudnúť ani na staršie vetroplachy z dôb prvého veľkého konfliktu, do ktorého boli zatiahnuté - x-plošníky sa nám predstavili napríklad v Red Barone.
Osobitou kapitolou leteckých simulátorov sú vesmírne simulátory, ktoré sa snažia simulovať niečo čo sa vlastne simulovať nedá, pretože sa ešte nikto nikdy po slnečnej sústave s vesmírnou stíhačkou nepreháňal. Za veľký rozmach týchto hier vďačíme najmä sérii Wing Commander, ktorú neskôr svojou kvalitou zatienili Descent: Freespace 1 a jej pokračovanie. Letecké a vesmírne simulátory sú obľúbené u menšej sorty ľudí, avšak je stabilná. Preto sa v budúcnosti dočkáme ešte veľa hier z tohto žánru. Ich vývoj však okrem zlepšovania grafiky a reálnosti (ktorá vlastne nie je vždy žiadaná) len ťažko odhadnúť.
Automobilové simulátory (závodné simulátory)
Názov myslím si hovorí za všetko. Tieto hry sú len o jednej jedinej veci a tou sú závody pri veľmi vysokých a nebezpečných rýchlostiach. Človek si pri nich môže vyskúšať jazdu na drahom a rýchlom aute, takže potom nemá nutkanie sa po cestách premávať 200km/h. Aspoň teoreticky by to tak malo platiť. Automobilové závody sa vo všeobecnosti rozdeľujú na dve skupiny a to na tie ľahšie oddychové a na ťažšie realistickejšie. Tú pomyseľnú čiaru je však veľmi ťažké určiť.
Medzi tie ľahšie určite patrí veľmi známa séria Need for Speed, ktorá sa dočkala už niekoľkých pokračovaní. Len málo fanúšikov Undergroundu vie, že prvá hra z tejto série sa objavila už v roku 1994. To už však boli závodné hry vo veľkom rozmachu, pretože jedna z prvých (Test Drive) vyšla už v roku 1987. Hard-core závodne hry, ktoré sa dajú nazvať skutočnými simulátormi, majú tiež pomerne veľké zastúpenie. Medzi najznámejšie hry patrí rozhodne Colin McRae Rally. Medzi pomerne zaujímavé kúsky patria aj hry ako napríklad Toca Race Driver, poprípade GTR, čo je jeden z najreálnejších automobilových simulátorov. Z času na čas sa objaví aj nejaká tá kuriozita. Hra, ktorá oplýva veľkou originalitou. Takouto hrou v tomto žánri bol nepochybne Carmageddon, ktorého náplňou bolo skôr zrážanie chodcov a ničenie ostatných vozidiel.
Športové simulátory
Hoci je filozofia športu vo fyzickej námahe organizmu, nájdete mnoho hier, ktoré sa snažia simulovať aj túto ľudskú aktivitu. Veď nie každý človek má možnosť zahrať si po boku hviezd ako Gretzky či Zidane. Nad športovými hrami už dlhé roky drží dominantnú ruku tým EA Games, ktorý má na svedomí simulácie hokeja (NHL), basketbalu (NBA), futbalu (FIFA), či amerického futbalu (NFL). Myslím, že sa objavil už aj box a rôzne iné netradičné športy. V rokoch, keď EA ešte nebolo dominantnou veľmocou na hernom trhu, vládli na starých počítačoch vtedy veľmi populárne hry Summer a Winter Olympic Games, od Accolade. Dlhé roky sa EA Sports vo všetkých svojich hrách zavrhnutiahodne opakuje a už dlhé roky neprináša nič nové. Čo môžeme teda čakať do budúcnosti? Niečo podobné, aspoň do doby, kým niekto neprelomí tento monopol. Isté náznaky sa už objavili (napríklad Pro Evolution Soccer od Konami, NHL 2K6 od Take 2), takže uvidíme, čo prinesie čas.
ADVENTÚRY
Adventúry patrili kedysi medzi najpopulárnejšie žánre na svete. Kebyže si prelistujete niektorý zo starých papierových herných magazínov, našli by ste spomedzi všetkých recenzií, tak zo 2-3 adventúry. Hry, ktoré by sa dali nazvať interaktívnou knihou. Sú o dobrodružstve, o príbehu a namáhaní mozgových závitov. Tú formu adventúr, na ktorú sme boli zvyknutý pred desaťročím, dnes už veľmi ťažko nájdete (spomeniem ďalej). Dnes sa podobné hry vyvinuli a povýšili na akési 3D rozprávanie príbehu so silným dôrazom na dej, atmosféru, napätie a záhadu. Stali sa hrami, ktoré dokážu okúsiť, rozžuť a stráviť len tí najvytrvalejší jedinci, pretože riešiť komplikované záhady a hádanky nedokáže každý. Úroveň tohto žánra udržiava dnes snáď len séria Myst, ktorá je typickým príkladom modernej adventúry. Veľmi dôležitým medzníkom týchto "moderných adventúr" bola rozhodne hra s názvom Little Big Adventure (1 & 2), ktorú si zamiloval, každý, kto ju vyskúšal. Pod pokrievkou rozprávkového sveta, totižto ukrýva jeden z najväčších zážitkov aké počítačové hry môžu ponúknuť - aké len adventúry môžu ponúknuť. Táto hra svojím konceptom naznačila akým smerom sa budú hry tohto žánra uberať, obohacovať sa o všetok komfort a možnosti, ktoré ponúkajú ostatné žánre, pretože dnes už technológia nie je takmer ničím obmedzovaná. Čím podobné hry pomaly zabíja. Na druhej strane sa ostatné žánre prijatím odkazu starých adventúr, zaslúžili o to, aby prežívali aj naďalej, v každej jednej hre. Keby niet zopár nadšencov, medzi ktorých patria napríklad aj českí vývojári s ich sériou Polda alebo pripravovaným pokračovaním Horkého Léta, patrili by adventúry definitívne medzi nižšie menované hry.
MŔTVE ŽÁNRE
Mnoho hier sa ubralo smerom, ktorý neprežil nové tisícročie. Vedci sa zaoberajú vyjadrením a hlavne nájdením štvrtého rozmeru. Aké to bolo krásne, keď sme ešte nepoznali ani ten tretí. Aké to bolo krásne, keď našim monitorom dominovali 2D plošinovky ako Crystal Caves, Dave, Duke Nukem, či nesmrteľný Jazz Jack Rabbit. Spomenie si ešte niekto aj na rozkošné vajíčko Dizzy? Okrem plošinoviek boli kedysi veľmi populárne tzv. point & click adventúry, v ktorých ste museli zbierať predmety, rozprávať sa s rôznymi charaktermi a vymýšľať šialené kombinácie predmetov, len aby ste sa dostali ďalej. A na to všetko vám stačila len obyčajná myš. Kings Quest, Monkey Island, Full Throtle, Broken Sword, dokázal by som si spomenúť ešte na mnoho ďalších: Leisure Suit: Larry, Police Quest, Space Quest: Roger Vilco Adventure, patrili dokonca medzi hry, v ktorých ste museli hlavnému hrdinovi napísať čo má spraviť. A to bez toho aby ste niekde mali zoznam činností, skutočne hard-core. (Tu si dovolím trochu nesúhlasiť, preže adventúrne skvosty sa objavujú i naďalej - Syberia, The Longest Journey - a point and click systém sa pomaly presúva do troch rozmerov, viď Fahrenheit, Broken Sword 4, Ankh, Still Life... - pozn. Kordi). Na PC už vôbec nenájdete klasické Fight (mlátičky), v ktorých proti sebe stály dvaja hráči a snažili sa rôznymi kombináciami kopov a úderov poraziť súpera (FX-fighter, Mortal Kombat, Street Fighter). Týmto žánrom nebolo súdené prežiť na PC platforme a presunuli sa na konzolové pole, kde patria medzi najobľúbenejšie, no na PC ich nájdete veľmi ťažko.
The End
Snažil som sa ako som len vedel, určite som na mnoho vecí zabudol. Som si istý, že mi mnoho hier a žánrov v diskusii pripomeniete. Ak by sa našlo niečo veľmi závažné, rád tento článok doplním, aby sme tak spoločne vytvorili malú a hlavne úplnú encyklopédiu o počítačových hrách, aby si vedeli utvoriť obrázok aj ľudia tejto vednej disciplíny neznalí. Spomínajte na mnohé tieto hry z úctou a hľaďte s odvahou do budúcnosti.
Informácie som čerpal predovšetkým zo svojej hlavy, no v kritických okamihoch pomohol najmä www.google.com a nekonečne múdra www.wikipedia.org.
