Roztopené jazerá v západnej Sibíri. Bude ich čoraz viac. FOTO - ČTK/AP
Podľa všetkého je tu ďalší dôkaz, prečo nebrať globálne otepľovanie na ľahkú váhu. Ruka v ruka s ubúdajúcim ľadom na severnej pologuli pokračuje aj topenie trvalo zmrznutej arktickej pôdy, permafrostu. Pôda sa na mnohých miestach prepadá, cesty sa čudne krútia, domy a stromy sa nakláňajú, ako keby les tancoval. Tieto javy spôsobujú v krajine chaos a narúšajú život zvierat a miest od oblasti ruského Murmanska až po aljašský Juneau.
Čo predpovedá model
Vrstva permafrostu, definovaná ako pôda zamrznutá najmenej dva roky, pokrýva takmer štvrtinu severnej pologule. Jej rozloha sa však zmenšuje, vlani vedci potvrdili rozsiahle topenie permafrostu na Sibíri rozlohy Nemecka a Francúzska. Podľa nových modelov sa dokonca permafrost môže do konca storočia úplne roztopiť.
"Náš model predpovedá, že najvrchnejšia vrstva permafrostu (3,3 metra) v priebehu tohto storočia výrazne klesne," vysvetluje výskumník klimatickej zmeny David Lawrence z Národného Centra pre výskum atmosféry v Boulderi (Colorado). "Hlbšie vrstvy permafrostu, ktoré môžu siahať až do hĺbky vyše 1,5 km, a ktoré náš model nezahŕňa, však zostanú globálnym otepľovaním takmer neovplyvnené."
Lawrence a jeho kolega Andrew Slater z Coloradskej univerzity vytvorili model, ktorý berie do úvahy účinky atmosféry, krajiny, oceánu, morského ľadu a samotnej pôdy. "Počítače sa používali na štúdium permafrostu aj doteraz, avšak nie v rámci plne interaktívneho klimatického modelu," poznamenal Lawrence.
Tri scenáre
Výskumníci simulovali niekoľko scenárov pri rozličných koncentráciach oxidu uhličitého. Prvý, katastrofický, začínal na 350 ppm (parts per milion - objemových častí na milión častí vzduchu) a skončil raketovým nárastom na 810 ppm oxidu uhličitého v roku 2100. Druhý model dosiahol maximum 550 ppm vďaka uplatneniu nových technológií, ktoré sú prínosom pre životné prostredie. Tretí model, bez obmedzenia emisií oxidu uhličitého, ale aj bez jeho kritického zvýšenia, skončil na 700 ppm.
Podľa najhoršieho scenára sa plocha permafrostu zmenšila zo súčasných 6,5 milióna kilometrov štvorcových na 400-tisíc v roku 2100. Aj v prípade najoptimistickejšieho modelu sa plocha permafrostu zmenšila na približne dva milióny kilometrov štvorcových. "Úbytok tohoto rozsahu bude mať pravdepodobne významné nepriaznivé ekologické a sociálne dosahy," napísali vedci v poslednom čísle časopisu Geophysical Research Letters.
Komplexný vplyv
Arktické rieky už teraz prinášajú o sedem percent viac sladkej vody do oceánu ako v 30. rokoch 19. storočia. Model správne predpovedá tento nárast a upozorňuje, že do konca storočia hrozí až 28-percentný nárast, keďže vodu nebude brzdiť zmrznutá pôda. To by mohlo mať vplyv na všetko, počnúc od tvorby ľadu až po cirkuláciu morských prúdov v Severnom ľadovom oceáne.
Permafrost navyše obsahuje 20-60 percent celosvetových zásob uhlíka v pôde. Jeho topenie by mohlo viesť k veľmi silnej pozitívnej väzbe zvyšujúcej koncentrácie oxidu uhličitého. "Hlavný mechanizmus spočíva v zrýchlenom rozklade organickej hmoty, ktorá je v súčasnosti uzatvorená v zmrznutej pôde. To povedie k zvýšeniu vzdušnej koncentrácie oxidu uhličitého a metánu," hovorí Lawrence. "Ak k tomu dôjde na veľkej ploche, mohlo by to zrýchliť globálne otepľovanie."
Múzeum permafrostu v severoruskom meste Igarka je oázou ľadovej krásy. FOTO - REUTERS
