Tento prenos totiž vytvorí medzi obidvoma časticami spojenie, ktorého narušenie zvonka sa dá okamžite odhaliť. Fyzici z univerzity v Innsbrucku popisujú v časopise Nature technicky nenáročný spôsob takéhoto transferu na veľké vzdialenosti.
Spojenie častíc sa zvyčajne robí optickou cestou. Problémom je malý dosah, ktorého hlavnou príčinou je absorbovanie svetla vo vodiči. Innsbruckí vedci to skúsili tak, že prepojili dva páry už spojených častíc, čím dosiahli zdvojnásobenie prenosovej vzdialenosti. Opakovaním tohto postupu je principiálne možné vytvoriť ľubovoľne dlhú dráhu.
Uvedený popis je však podľa Ignacia Ciraca a jeho kolegov zatiaľ iba čistá teória. Praktickým problémom je efektívnosť. Aby sa dal kvantový stav prenášať na veľké vzdialenosti, musel by sa opísaný postup opakovať pravdepodobne nespočetne veľakrát.
Na druhej strane by na vytvorenie spojenia medzi časticami stačili relatívne bežné technické prostriedky: lasery, ktoré zmenia atómové stavy na svetlo, aby sa dali transportovať cez optické vedenia, ďalej filtre, deliče lúčov a jednoduché fotónové detektory.
Spojené atómové častice by museli tvoriť celok aj na veľkú priestorovú vzdialenosť. Pôsobenie na jednu časticu by sa okamžite prejavilo na druhej častici. Výsledky meraní na obidvoch koncoch systému by neodvratne spolu súviseli. Takáto korelácia by bola ďalšou experimentálnou oporou kvantovej teórie.
Prenos kvantových stavov je aj teoretickým základom teleportácie, hojne popisovanej vo vedeckofantastickej literatúre. „Keď našu metódu skombinujeme s najnovšími poznatkami, mohli by sme teleportovať atómy s jednoduchou štruktúrou,“ konštatoval Ignacio Cirac. (tasr)
