FOTO - ARCHÍV
Chráni pred rozličnými vonkajšími vplyvmi, pred škodlivým UV žiarením zo Slnka, prebieha v nej podstatná časť regulácie telesnej teploty.
Dermatológ Markus Stücker z Ruhr-University v Bochume v Nemecku spolu s kolegami preskúmavali zásobovanie kože kyslíkom. Merali dýchanie kože pokrývaním malých kúskov kože membránou citlivou na kyslík. Predchádzajúce výskumné metódy, pri ktorých bádatelia napríklad prilepovali elektródy na pokožku alebo umiestňovali celý trup či končatiny do komory a v nej merali výmenu plynov, pomerne násilne zasahovali do organizmu.
Stückerov tím zistil, že vzduch zásobuje kyslíkom celú vrchnú časť kože – približne 0,25-0,4 mm – čo je desaťkrát hlbšie, ako sa predpokladalo. Atmosférickým kyslíkom je zásobovaná celá najvrchnejšia vrstva živých buniek kože - pokožka (epidermis) a aj časť zamše (stredná vrstva kože, v ktorej sa nachádzajú potné žľazy a vlasové korienky). Atmosférický kyslík teda nie je v prípade kože zanedbateľný, hoci pokiaľ ide o celé telo, iba 0,4 percenta celkového množstva kyslíka, ktoré telo potrebuje, je zo vzduchu.
Nové poznatky možno pozmenia prístup lekárov k rozličným ochoreniam kože. Okysličovanie pokožky kyslíkom zo vzduchu je dôležité pri chorobách, napríklad pri psoriáze a ekzémoch, ktoré sa vyznačujú nadmerným delením buniek kože. Doteraz sa nevedelo, prečo pacientom prináša úľavu zakrývanie pokožky. Keďže však kyslík podporuje delenie buniek a zároveň, ako dokumentuje nový výskum, veľká časť kože získava kyslík zo vzduchu, je zrejmé, že ak sa zamedzí prístup atmosférického kyslíka, odstráni sa jeden rizikový faktor. Zdravá koža, ktorá je izolovaná od vzduchu, si chýbajúci kyslík odoberie z krvi, no chorá koža to nedokáže. (5D)
