V rámci rozsiahlej chemickej analýzy vzoriek tkanív, živičných látok a súkien 13 múmií zistili nečakane vysokú rôznorodosť použitých substancií. Zloženie balzamu bolo očividne otázkou ceny a takisto momentálnej módy.
Skúmané múmie pochádzali z rokov 1900 pred n. l. až 395 n. l., pričom umenie mumifikácie dosiahlo svoj vrchol v rokoch 1350-1000 pred n. l. Analýza potvrdila, že na balzamovanie sa využíval hydroxid sodný, olej z borievky obyčajnej, gáfrový olej a myrha. Dôležitú úlohu zohrával aj včelí vosk a živica z ihličnatých stromov.
Buckley a Evershed konštatujú, že proces balzamovania bol komplexnejší, ako sme si doteraz mysleli. Balzam tvorili z veľkej časti nenasýtené rastlinné a živočíšne tuky, ktoré sa medzičasom rozložili do takej miery, že ich pôvod nie je možné určiť.
Nenasýtené tuky majú tú vlastnosť, že sa spontánne polymerizujú, teda vytvárajú dlhé molekulové reťazce. Tieto reťazce predstavujú bariéru pre mikroorganizmy a bránia rozkladu mŕtveho tela.
Podľa Buckleyho a Eversheda starí Egypťania po čase objavili antibakteriálny účinok včelieho vosku a živíc. Podiel obidvoch látok v balzame sa postupne zvyšoval. Dôležitú úlohu mala možno aj pistáciová živica. Bitúmy a iné ropné produkty, ktoré sa často spomínajú ako prísady, sa v múmiách skúmaných Buckleyom a Evershedom nezistili. (tasr)
