FOTO - ARCHÍV
Tento zaujímavý jav vedci z USP vysvetľujú tým, že vďaka požiarom sa do atmosféry dostáva zvýšené množstvo maličkých čiastočiek, ktoré zapríčiňujú predčasné odrážanie slnečných lúčov späť do vesmíru. Tie tak nedokážu prekonať prekážku, ktorá im bráni preniknúť až na zemský povrch.
Následná strata tepla v nižších poschodiach pralesovitých ekosystémov vedie k zníženiu priemerných teplôt v celom amazonskom regióne až o neuveriteľné tri stupne Celzia. K tomuto poklesu dochádza dokonca aj počas najteplejších mesiacov (august-október), ktoré sú zvyčajne obdobím požiarov.
Pokračovaním zaujímavých výsledkov štúdie je aj to, že spomínané čiastočky vznikajúce pri požiaroch a unikajúce do atmosféry okrem vytvárania prekážok pre slnečné lúče zároveň vysúšajú všetky mraky, ktoré sa nad Amazóniou nachádzajú. Tento jav spôsobuje, že nad celým regiónom sa v období požiarov znižuje aj množstvo zrážok, v niektorých oblastiach dokonca až o celých 30 percent.
Aktívne požiare sú v Amazónii typické iba pre relatívne malú časť regiónu. Doteraz bolo ľudskými aktivitami vypálených 15 percent pralesov, ktoré sa dnes používajú na poľnohospodárske účely. Aj keď je toto percento relatívne nízke, následky znečistenia atmosféry, ktoré pri vypaľovaní pralesov vzniklo, môžu ovplyvniť oveľa väčšiu časť celej Amazónie.
„Clona, ktorá sa v atmosfére vytvára z čiastočiek uvoľňovaných pri požiaroch, má veľmi silné účinky na vyrovnanosť žiarenia v Amazónii. V niektorých oblastiach sa stráca až 40 percent slnečného žiarenia, čo sa môže odraziť aj na zdraví celého ekosystému,“ povedal na nedávnom stretnutí asociácie American Association for the Advancement of Science profesor Paulo Artaxo z USP, ktorý sa na vypracovaní spomínanej štúdie podieľal. (5D)
