Vďaka čoraz skoršiemu odhaľovaniu rakoviny, vývinu nových liekov, môžu lekári zachrániť viac pacientov. FOTO - ARCHÍV
Verím, že pri mnohých druhoch rakovín už skoro. Vďaka poznatkom základného výskumu disponujeme pre boj s rakovinou novými prostriedkami, ktoré ponúkajú rýchlejšiu diagnózu a účinnejšiu liečbu. Na ich základe vznikajú nové lieky, ktoré sa zameriavajú na molekulárne zmeny rakovinových buniek, vďaka čomu môžeme predpovedať, kto je rakovinou ohrozený geneticky alebo v dôsledku pôsobenia faktorov prostredia. Tento pokrok zachráni mnoho životov.
Spoločná príčina
Formy rakoviny sa síce značne líšia, majú však spoločnú príčinu: poškodenie génov. Všetky bunky v ľudskom tele majú rovnaký počet génov, po polovici od každého z rodičov. Od seba sa bunky líšia rôznou kombináciou aktívnych génov.
Gény môžu poškodiť vplyvy prostredia, v ktorom sa pohybujeme, napríklad radiácia alebo chemické látky v našom okolí. Môžu ich poškodiť aj následky metabolizmu. Telo disponuje dômyselným nápravným mechanizmom, ktorý sleduje celistvosť génov i v prítomnosti škodlivých činiteľov. Niekedy sa však stane, že poškodenie nie je opravené. Ak sa to stane v kľúčových génoch, ktoré regulujú rast bunky, môže sa rozvinúť rakovina. Nápravné systémy potom samy pomáhajú chrániť tieto bunky pred rakovinou. Jeden druh rakoviny hrubého čreva sa tak napríklad vyskytuje častejšie ľuďom s poruchou systému, ktorý opravuje poškodené bunky.
Bunkový rast je regulovaný rovnováhou medzi génmi, ktoré podporujú rast, a génmi, ktoré ho tlmia. Gény, ktoré stimulujú rast, sa nazývajú onkogény a génom, ktoré ho potláčajú, sa hovorí nádorové supresory. Keď dôjde k aktivácii onkogénov alebo deaktivácii nádorových supresorov, môže sa množenie buniek vymknúť kontrole.
Nová identifikácia
Onkogény možno aktivovať mutáciou (zmenou štruktúry génu) alebo amplifikáciou génu (vznikom mnohých kópií jedného génu). Nádorové supresory môžeme deaktivovať mutáciou alebo spontánnou stratou počas bunkového delenia. Rakovinové bunky sú geneticky nestále, majú abnormálny počet chromozómov, bunkových častí, ktoré sú nositeľmi génov. Genetická nestabilita, ktorá je príčinou nevyváženej génovej aktivity, prispieva k strate kontroly nad rastom.
Rakovina sa tradične diagnostikuje podľa mikroskopického pozorovania charakteristického vzhľadu rakovinových buniek. Stále častejšie je však rakovina identifikovaná na základe charakteristických vzorov správania jej génovej aktivity (jej „molekulárnej signatúry“). Vďaka novým technológiám, okrem iného „génovým čipom“, sa dnes dá merať aktivita niekoľkých tisícov génov naraz. Molekulárne signatúry sa dajú použiť na presnejšiu klasifikáciu rakoviny, vďaka čomu sa dá ľahšie liečiť. Tieto metódy sa používajú napríklad na identifikáciu niektorých druhov rakoviny krvi, ktoré dobre reagujú na chemoterapiu. Podobne sa určujú gény spôsobujúce nádorové metastázy.
Účinnejšie lieky
Niektoré genetické zmeny sú spoločné mnohým druhom rakoviny, iné sa vyskytujú len pri niekoľkých. Vďaka identifikácii desiatok onkogénov a nádorových supresorov dnes poznáme ciele, na ktoré sa môžu zamerať nové lieky proti rakovine. Typickým príkladom z posledného obdobia je liek, ktorý sa zameriava na molekulárnu zmenu charakteristickú pre chronickú myeloidnú leukémiu. Tento prípravok je alternatívou k transplantácii kostnej drene, jedinej dosiaľ účinnej liečby tejto formy rakoviny.
Pokračovanie na II. strane
Dokončenie z 15. strany
Zistilo sa, že príčinou dedičných foriem rakoviny prsníkov a vaječníkov sú mutácie v niektorých konkrétnych génoch. Vďaka tomu dnes ľahko stanovíme, že žena, ktorá tieto podozrivé gény zdedila, môže byť týmito druhmi rakoviny vysoko ohrozená. (Dedičné druhy rakoviny prsníkov a vaječníkov sú však len malým zlomkom celkového počtu týchto chorôb). Riziko môžeme znížiť dôsledným pozorovaním a rýchlou liečbou alebo ochranným chirurgickým zákrokom.
Vďaka pokroku snímacích technológií sa dnes dá rakovina odhaliť oveľa skôr ako kedysi. Nádory tak bývajú odstránené ešte predtým, ako sa stanú životu nebezpečné a tiež oveľa presnejšie.
Samovražedný program
Ďalšie poznatky získava medicína z výskumu nádorového rastu. Tumory potrebujú pre svoj rast bohatý prísun krvi, a preto produkujú činidlá, ktoré urýchľujú tvorenie ciev (tomuto procesu sa hovorí angiogenéza). Nové liečivá, ktoré majú utlmovať nádorovú angiogenézu, vykazujú v klinických testoch sľubné výsledky.
Odhaduje sa, že 10 až 15 percent rakoviny je spojené s vírusovou infekciou. Najvýraznejšími príkladmi sú rakovina pečene, ktorá je spojená s hepatitídou, a rakovina krčku maternice, spojená s vírusom ľudského papilomu. Účinným prostriedkom na zníženie výskytu rakoviny pečene sa javí vakcína proti hepatitíde typu B. K rýchlejšej a presnejšej identifikácii žien s rizikom vzniku rakoviny krčka maternice prispievajú rýchle a špecifické diagnostické testy vírusu ľudského papilomu, ktoré nahradzujú tradičné „pap“ testy.
Jedným z najprekvapujúcejších zistení modernej biológie je, že odumieranie buniek je úzko spojené s ich rastom a vývojom. Napríklad: keď je vyprodukovaný nadbytok nervových buniek, niektoré odumierajú, aby mohlo v nervovom systéme dôjsť k správnemu prepojeniu. Bunky v sebe obsahujú akýsi „samovražedný program“, ktorý sa aktivuje, akonáhle je bunka poškodená tak, že sa už nedá opraviť. Rakovinové bunky na tieto smrtiace signály reagujú abnormálne. Niektoré gény samovražedného programu sú totiž tie isté gény v rakovinových bunkách, ktoré prešli zmenami. Rysuje sa tak sľubný prístup liečby rakoviny aktiváciou samovražedného programu rakovinových buniek bez narušenia činnosti buniek normálnych.
Viac vyliečených
Dá sa očakávať, že nové spôsoby liečby v budúcich desiatich rokoch bremeno rakoviny podstatne uľahčia. Pri niektorých druhoch rakoviny, napríklad pečene či kostnej drene, sa tak deje už teraz. Pri iných máme preventívne prostriedky, ale ich aplikácia je problematická napríklad pri rakovine pľúc, spôsobenej fajčením. Nie je síce príliš pravdepodobné, že rakovina v dohľadnom čase zmizne, budeme ju však môcť presnejšie diagnostikovať a účinnejšie liečiť. Vzrastie tak počet pacientov, ktorých možno vyliečiť.
WALTER ECKHART
je profesorom molekulárnej a bunkovej biológie a riaditeľom strediska pre výskum rakoviny pri Salk Institute for Biological Studies v San Diegu.
© Project Syndicate
