Umelecká vízia podoby Simocyona batalleri. ILUSTRÁCIA - MAURICIO ANTÓN/PNAS |
Panda patrí k emblémovým zvieratám svetového ochranárstva. Presnejšie panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) zo západnej Číny. Tento čierno a bielo sfarbený tvor, pripomínajúci plyšového medvedíka, obýva husté lesy na predhorí Tibetu. Uprednostňuje bambusové džungle. Živí sa totiž prevažne bambusovými výhonkami. Pri ohryzávaní si ich pridržiava zväčšenou zápästnou kosťou, vytvárajúcou akýsi "falošný palec". Môže ho orientovať voči ostatným a tak výhonky pevnejšie uchopiť.
Túto unikátnu anatomickú štruktúru panda veľká zdieľa so svojím menším vzdialeným príbuzným, pandou červenou (Ailurus fulgens). Tá obýva lesy juhovýchodnej Ázie, na tele je sfarbená hrdzavočerveno, na tvári bielo a na nohách čierno. Takisto je sčasti bylinožravcom a jedákom bambusu, no ide o všežravca, lebo pomerne často loví drobnú korisť.
Manuel Salesa z Prírodovedného múzea v Madride s kolegami teraz v online vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition opísal nové nálezy kostí pravekého mäsožravca, príbuzného pánd červených. Uskutočnili ich na madridskej lokalite Batallones-1. Simocyon batalleri žil v treťohornom miocéne (pred 23,8- až 5,3-miliónmi rokov). Bol veľký asi ako puma. Z jeho anatómie však vyplýva, že sa pohyboval ako kuny a že časť života trávil na stromoch.
Nové fosílie priniesli prekvapujúci poznatok. Simocyon mal ako jediný žijúci či fosílny mäsožravec dobre vyvinutý falošný palec. Keďže preukázateľne nebol bylinožravcom, vyvinul sa mu akiste pre uľahčenie pohybu v korunách stromov. Podporuje to názor, že spomenutým dnes žijúcim dvom pandám sa ich falošné palce vyvinuli v rozdielnom kontexte, čo naznačovali už skôr anatomické detaily týchto štruktúr. Pandám veľkým naozaj ako adaptácia na bambusovú potravu, no pandám červeným tak ako ich pravekému príbuznému Simocyonovi - ako pohybová pomôcka. Dnes ho však pandy červené využívajú aj ako pandy veľké pri uchopovaní a manipulácii. (urb)
