očnej histórii priamych meraní teploty. Spor je iba o to, či mu patrí prvá priečka aj v porovnaní s dosiaľ rekordným rokom 1998.
V časopise Nature vec zhrnul Robert Henson. Po zohľadnení rôznych metodík troch hlavných tímov - z Východoanglickej univerzity (Veľká Británia), NASA a NOAA-Národného úradu pre výskum oceánov a atmosféry (USA) - vychádzajú roky 1998 a 2005 globálne teplotne bok po boku. Lenže podľa jednotlivých kritérií patrí primát buď jednému, alebo druhému. Zmysel majú všetky kritériá. Dokopy poskytujú rozpätie, v ktorom nájdeme správny záver.
Ktorý rok teda bol rekordný? Veľkú váhu má argument Jamesa Hansena z Goddardovho ústavu pre vesmírne výskumy NASA v New Yorku. Roku 1998 pomohol k primátu fakt, že vtedy vyvrcholil klimatický jav El Niňo, zohrievajúci vody tropického Tichomoria. Tento rok El Niňo "neúradoval", hoci sa vyskytlo viacero anomálne teplých oblastí, vrátane severného Atlantiku (čo sa prejavilo aj mimoriadne vysokým počtom hurikánov). Rok 2005 sa zaobišiel bez jeho príspevku a napriek tomu je na teplotnej špičke. Za sedem rokov sa teplotné pozadie očividne zvýšilo na úroveň, ktorú roku 1998 spoluvytvoril vrcholiaci jav El Niňo. Podľa Hansena je za tým pribúdanie skleníkových plynov v atmosfére. Za posledné storočie sa oteplilo o 0,8 stupňa Celzia. Z troch štvrtín to bolo od 70-tych rokov. Deväť z desiatich najteplejších rokov sa vyskytlo od roku 1995. (urb )
