Mravec rodu Solenopsis.
Importovaný červený mravec rodu Solenopsis nemá viac ako centimeter. Napriek tomu spôsobuje v USA každoročne obrovské škody, ktoré dosahujú 6 miliárd dolárov. Tento červeno-hnedý jedovatý hmyz okrem štípania ľudí dokáže ničiť elektrické obvody, klimatizáciu, poškodzovať semafory na križovatkách. Je tiež veľkou hrozbou pre biodiverzitu, najmä pre mnohé zriedkavé druhy vtákov a niektoré plazy. Vedci proti tomuto malému záškodníkovi začali používať nové zbrane. Napísal o tom National Geographic na svojich internetových stránkach.
Spásny nápad
Aby dostali bujnejúcu populáciu nebezpečných mravcov pod kontrolu, nasadili entomológovia Amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) z oddelenia pre výskum domáceho hmyzu v Gainesville na Floride malého okrídleného bojovníka, muchu z čeľade Phoridae (patrí medzi dvojkrídlovce). Mucha sa znesie na nič netušiaceho mravca a pod kožu mu znesie vajíčko. Za pár dní sa vyliahne červík, vylučujúci enzým, ktorý "odsekne" hlavu hostiteľa. Mucha potom dokončí svoj vývin v hlave mravca, ktorá jej slúži ako vynikajúci úkryt.
"Keď mravce zbadajú dospelé muchy, utekajú. schovávajú sa, znehybnejú, alebo sa otáčajú, aby ich mucha nemohla uštipnúť," hovorí Stanford Potter, entomológ z USDA v Gainesville.
Hlavná zbraň - rozmnožovanie
Červené mravce druhu Solenopsis invicta sa dostali do USA začiatkom 20. storočia vlastne náhodou, priplávali spolu s loďou z Južnej Ameriky. Pretože nemali prirodzeného nepriateľa, rýchlo sa množili. Teraz žijú na ploche 129,5 milióna hektárov v 14 štátoch vrátane Texasu, Kalifornie, Nového Mexika a Portorika.
Ich hlavná zbraň a najväčšie nebezpečenstvo spočíva vo veľkej rozmnožovacej schopnosti. Kolónia s jednou kráľovnou môže mať až 250 tisíc pracovníkov. V niektorých oblastiach žije až 10 kolónií na jednom akri, pričom v každej sa každoročne narodí 5 tisíc mladých.
Robert Vander Meer z USDA sleduje výsledky usilovnej "práce" mravcov, a je z nich nešťastný. Červené mravce sú hlavnou príčinou poškodenia klimatizácií. Takisto im nezvyčajne chutia drôty od zavlažovačov a semaforov. Vedci si nie sú istí, prečo mravce priťahujú práve nebezpečné elektrické zariadenia. Práve táto záhadná príťažlivosť však prináša najväčšie ekonomické škody.
Ohrozujú pol milióna ľudí
Agresívne mravce napádajú aj ľudí, ich jedovaté uštipnutia sú bolestivé a vyvolávajú pálenie. O niekoľko dní sa objaví pľuzgier. Najviac ohrozených je približne pol milióna Američanov, ktorí sú na mravčí jed alergickí.
Mravce sa živia takmer akýmkoľvek rastlinným alebo živočíšnym materiálom, vrátane zraniteľných plazích alebo vtáčích mláďat. Spolu s hadmi sú predátormi číslo jeden pre spevavca rodu Vireo atricapillus, ktorý hniezdi na zemi. Veľká časť tohto ohrozeného druhu žije v oblasti vojenskej základne Fort Hood v Texase.
"Spolupracovali sme s vojenským personálom na vývoji repelentov, ktoré by mravce od hniezd odháňali. Zdá sa, že zatiaľ úspešne," povedal.
Najbezpečnejší útok
Vedci z USDA pracujú na nových metódach, ktoré by nahradili drahé a škodlivé pesticídy. V roku 1989 Porter ako prvý objavil muchy z rodu Solenopsis pri výskume v Južnej Amerike, kde sú populácie toho istého mravca až 10-násobne nižšie ako v USA. Dnes entomológovia poznajú okolo 20 druhov týchto múch, ktoré napádajú červené mravce. Jeden druh by pravdepodobne nedokázal populáciu mravcov znížiť. Je preto potrebné nasadiť viacero druhov tohto takmer neviditeľného hmyzu.
Od roku 1997 vedci vypustili do prírody tri druhy, v krátkom čase plánuje Porter vypustiť štvrtý. Tieto muchy nie sú pre ľudí ani prírodu nebezpečné.
"Je to najbezpečnejší spôsob kontroly, aký môžete použiť," povedal Porter. Dúfa, že o päť rokov sa začnú populácie mravcov znižovať.
"Ak by sme k nám mohli preniesť všetkých prirodzených nepriateľov z Južnej Ameriky, populácie mravcov by klesli o 80 percent," dodal Vander Meer. "A to bez akéhokoľvek chemického zásahu".
(der)
