FOTO |
Ludwig Hallinger, automechanik, ktorý trávi voľný čas skúmaním ľadových jaskýň. Perfektný úvod do prekrásnej knihy o ľadovcoch (chcelo by sa napísať rozprávkovej, ak by nešlo o populárno-vedeckú publikáciu), ktorú napísali Bernhard Edmaier a Angelika Jung-Hüttlová (z nemeckého originálu preložil Marek Beneš, vydal Junior, Říčany u Prahy 2005).
Ľadovce sú dnes vlastne paradoxne symbolom globálneho otepľovania. Veď ľadová krása, ktorá pokrývala Zem ešte do roku 1996 (vtedy vyšiel nemecký originál), je už opäť o pár percent chudobnejšia. Obsah oxidu uhličitého vo vzduchu, ktorý sa na otepľovaní podieľa, bol v čase vydania knihy 365 ppm (teda 365 častíc oxidu na milión častíc vzduchu), teraz je 378 ppm. Priemerné teploty pomaly, ale isto vzrastajú. Prognózy vedcov sú neveselé - možno už v polovici tohto storočia bude Arktída v lete bez ľadu. Nepoteší to ani ľadových medveďov, ani milovníkov ľadovej nádhery.
Tým viac poteší kniha, ktorú spoločne stvorili geologička, autorka mnohých vedeckých publikácií, a fotografujúci novinár. Je famóznym dokumentom o ľadovcoch, ako sme ich poznali v 20. storočí, a súčasne vzrušujúcim a fundovaným rozprávaním o minulosti, súčasnosti a budúcnosti ľadu v najrôznejších podobách, nech už sa vyskytuje na vode, na kontinentoch, v údoliach či veľhorách alebo hlboko v jaskyniach. Dýcha z nej mráz a ozýva sa praskanie a syčanie rozpadajúcich sa kopcov zmrznutej vody. Napriek tomu má čitateľ pocit, že sa ocitol v ľadovej pustatine v ten správny čas a s tými správnymi ľuďmi, ktorí ho prevedú modrými pláňami naprosto bezpečne.
(ač)
