Pursuit Force - drsní policajti likvidujú gangy

Akčný hrdina, skáčuci z policajného automobilu na džíp teroristov, pridŕžajúci sa nárazníku pri zošmyknutí po nebezpečnom manévri šoféra. No on to zvládne, on je totiž bojovník za najkladnejšie hodnoty, aké môžu ochranné sily mať. Pursuit Force má obrovsk

Aby ste nemuseli okamžite snoriť po výslednom hodnotení, s kľudným svedomím vám môžem prezradiť, že nie. Námet Pursuit Force je síce otrepaný, no v hernom biznise obľúbený a v takejto podobe sa nám ho ešte nedostalo, preto je prekvapením, že odpanenie zažíva tento typ akčnej hry práve na PSPčku. Takže ste dobrák od kosti, určite pohľadný fešák, ktorému zadáva ukričaný šéf obtiažne úlohy a to len preto, aby mesto a jeho priľahlé okolie neľahlo popolom – rôzne gangy robia bordel. Väčšinu času strávite za nejakým dopravným prostriedkom a je úplne jedno, či to bude žihadlo, džíp alebo motorový čln, v praxi budete neustále niekoho naháňať a snažiť sa nezhebnúť. V jednoduchosti je sila a podobných arkád sme tu mali už neúrekom, no poviete mi jeden príklad, kde ste mohli vyliezť z vozidla a preskočiť na druhé, pridŕžajúc sa kapoty ostreľovať osadenstvo vozidla? Ja si to veru nepamätám a práve tento čin budete vykonávať v hodnej miere, navyše je to nutné, zábavné i jednoduché zároveň, takže spracovanie tejto novinky beriem všetkými desiatimi.

Ako som už spomínal, ovládnete mnoho „približovadiel“ rôzneho charakteru a toto striedanie dopravným prostriedkov je doplnené o akciu po vlastných – v niektorých momentoch totiž musí geroj z automobilu/motorky/člnu vystúpiť a vykosiť protivníkov v tradičnej akcii z pohľadu tretej osoby. Väčšinu času strávite plnením misií, na nejaký ten príbeh nie je čas, všetko sa dej v rýchlom slede a mierny závan zápletky na vás dýchne maximálne pri brífingoch – zachráň toho, ochráň tamtoho, zabi týchto, dostaň sa za taký čas tam. Zo solidarity k arkádovému žánru musíme trpko znášať na oko odlišné, no vo vnútri neustále sa opakujúce úlohy, ktoré na seba nadväzujú a vytvárajú tak dojem spletitej story. Neúspešne. Zloduch zmení dopravný prostriedok, musíte i vy. Dolapíte, respektíve zlikvidujete ho? Next mission a všetko odznovu. Bez ladu a skladu nahádzané úrovne neurazia, ale ani neprekvapia.

To je asi tak všetko, čo by som mohol k opisu hry prezradiť, mnoho toho neskrýva a všetky tromfy prezradí hneď na začiatku, čim na jednej strane ohromí svojim príjemným poňatím, no po plnení tej istej úlohy po x-tý raz to začne byť unavujúce. Verím, že nedúfate v žiadny sofistikovaný fyzikálny model alebo pokročilú umelú inteligenciu, všetko sa neustále ženie vpred a vy buď pokročíte ďalej alebo si rozohráte jednu z tridsiatky úrovní ešte raz. Podľa tohto strohého popisu to proste vyzerá zaujímavo, na cesty neutíchajúci zdroj zábavy, ale to by nesmelo dôjsť k niektorým prešľapom, ktoré mne osobne nedovolia Pursuit Force ohodnotiť inak, než najhoršia hra na PSP, akú som hral.

GRAFIKA 6 / 10

Každého jedla sa raz človek preje a hoci grafické spracovanie Pursuit Force rozhodne nepatrí medzi nekvalitné, na druhú stranu ani ničím neprekvapí a to je obrovská škoda. Modely jednotlivých vozidiel nepobrali príliš veľa detailov, no neurazia. Ich pohyby vyzerajú vcelku normálne, avšak len do momentu, kedy po prvýkrát uvidíte vyberanie 90° zákruty. Tam už končí všetka sranda a začnete si všímať i ďalšie nepríjemnosti, akými sú napríklad neinteraktívne prostredie a obmedzenie postupu v hre – máte len jedinú cestu vpred, prekážky vás blokujú. Filmy uvidíte len pri predstavovaní klanov, inak sa na začiatku misie prezentuje kratučká ukážka v engine hry – aspoň sami uvidíte, kde nastala chybička krásy = niektorým animáciám akoby chýbalo niekoľko frameov a pohyb tak pôsobí dosť trhane.

Keby som skončil s hodnotením grafiky v tomto momente, bolo by to len na zopár desiatok percent, avšak musím uznať, že všetko ostatné je zvládnuté príjemne. Vynikne animovaný model hlavného hrdinu, ktorý zvláda mnoho pohybov (hlavne pri skokoch na vozidlá a krytie), horiace automobily dokazujú, že PSP má kvalitný displej. Zopár efektov typu striekajúca voda pri člnoch alebo prach od kolies už nikoho do kolien nedostane, musíme to brať ako štandard, inak by všetky hry ustrnuli na tomto, povedzme si to úprimne, ešte stále primitívnom stupni. Nie je to vôbec zlé, ale ako som už spomenul, viac interaktivity, viac života. Kašlem na absenciu grafického poškodenia vozidla, mne stačí, ak sa cítim "in" a na to vyzerá Pursuit Force príliš umelo.

INTERFACE 7 / 10
Ovládanie zvládnete s troškou cviku, len v niektorých momentoch mi prišli kombinácie kláves príliš krkolomné, ale všetci dobre vieme, že keď človek musí, naučí sa i homogénne rovnice druhého rádu. Okrem ovládania vozidla (skôr ako o pridávanie plynu sa musíte starať o zatáčanie), tu máme ešte zameranie najbližšieho nepriateľa, na ktorom sa potom objaví terčík s energiou a vy sa môžete pustiť do streľby, prípadne preskoku na súpera. Ak sa rozhodnete prestrieľať si cestu z tepla svojho vozidla, strávite mnoho času uďobávaním energie, ale ide to. Omnoho výhodnejšie sa mi zdalo skákanie na vozy a následné krytie sa a likvidovanie posádky. Vyskúšate to raz a potom už spoznáte najlepšie momenty na spustenie akcie. Na obrazovke vidíte všetky príslušné údaje o vášho stavu, i stav vozidla, muníciu, zbraň – jednoducho idylka, neprinášajúca žiadne inovácie a práve preto všetko funguje.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Najväčší kameň hrateľnosti je obrovská obtiažnosť – lenže tú rozoberám nižšie, takže si len okato načrtneme, prečo som sa viac nebavil, než slasťou zatváral oči. Mám veľmi rád výzvy, ale frustráciu odmietam v akejkoľvek forme. Nápad prevteliť sa do kože hrdinu, policajta, je výborným námetom, veď na filmových plátnach sa objavilo mnoho filmov s touto tematikou. Rýchly sled udalostí by teoreticky mohol hnať stále vpred, lenže tvorcovia zrejme nepochopili, že i primitívne akčné filmy majú aspoň náznak zápletky, ktorá sa postupne rozvíja. Síce podľa otrepanej schémy (geroj-extra zlodoši-hľadanie stôp-pekná žena-unesú ju-mnoho výbuchov, patrónov na zemi-súboj s bossom-animálny sex so sestrou... ehm, teda až na to posledné), ale ako oddychový žáner nepoznám nič lepšie. Pursuit Force nemá práve tú omáčku okolo a úlohy v leveloch sú spracované kvalitne, vrieskajúci šéf vyzerá skutočne nahnevane, všetko sa však sústredí len na jednu, dve vety. A to je málo. Potom je príliš ťažké zžiť sa s hrdinom a prežívať jeho kaskadérske kúsky. Je to fajn na pár minút, no veľmi rýchlo zabudnete na všetku „zábavu“.

MULTIPLAYER
Netestoval som ho.

ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Zopár zvukov úplne postačuje, pričom každá akcia sa vám predvedie z reproduktorov, prípadne slúchadiel. Motor vrčí, gumy pískajú, strely búchajú. Idyla akčného pekla.

HUDBA 7 / 10
Čo by to bolo za poriadnu „akčňárňu“ bez rýchleho hudobného sprievodu? No predsa by to nebola akcia – Pursuit Force obsahuje väčšinou rýchle a primitívne skladby. Človek by čakal aspoň výraznejší ústredný motív, prípadne širšiu ponuku a častejšie hranie skladieb, ale musí nám stačiť aspoň to, čo tu máme. Hudba poháňa vpred a to je jej klad, hlavne ak ju vnímate len tak úplne pomimo.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Na toto hodnotenie som sa neskutočne tešil. Neverili by ste, ale je to veľmi príjemný pocit, keď vás niekto/niečo týra a vy máte možnosť všetko mu/jej/tomu vrátiť. Nie som žiadna padavka, mám rád zložité i úplne jednoduché hry, ale Pursuit Force bolo nad moje fyzické i psychické sily. Nezľaknem sa žiadnej náročnosti, rád si užívam napätie bez ukladania pozície, veď práve vtedy to má tie správne grády, no musí to byť všetko v rámci normy. A Pursuit Force je v tomto prípade úplne mimo, tvorcovia hry zrejme nikdy nepočuli nič o „learning curve“ (=postupne sa zvyšujúca náročnosť, pretože zo začiatku len prenikáte do systému hry), rozloženie náročnejších kúskov po celej úrovni, umelej inteligencii a zbytočnej frustrácii. Prvú úlohu som sa pokúšal plniť asi hodinu – úroveň pojatá ako tutorial mi názorne ukázala, že toto nebude žiadne lážo-plážo, ale potenie krvi, škrípanie zubov a škriabanie nechtami po tabuli.

A prečo som vyšiel z hry ako úplné nemehlo? Hra sa neukladá po zvládnutých častiach – čiže povedzme, že sa pokúšate hodinu dostať na miesto X, odkiaľ pokračuje level naháňačkou na člnoch, konečne to zvládnete, dokonca sa vám darí i na vode, no napokon vám zloduch ujde a tak si povzdychnete a môžete ísť hrať VŠETKO odznovu. Áno, to človeka neskutočne poteší a povzbudí k ďalšiemu hraniu. Nikdy mi tak nechýbalo ukladanie pozície na určitých miestach systémom checkpointov. Absenciu „save-ov“ by som prežil, ak by nepriatelia neboli až príliš odolní mojim strelám z vozidla. V tomto prípade ich ničíte príliš dlho a môže vypršať časový limit = game over. Alebo môžu rozstrieľať váš voz = game over. Ak sa vyhýbate agresívnym súperom, občas presne triafate, dostanú vás úplne tupí civilisti. Nikdy by som nepovedal, že môže byť niekto väčšie hovädo, než od hlad besniace zviera, ale títo kamaráti dokážu veľké... makové. Nevyhýbajú sa vám, po nárazoch začnú brzdiť, čím spomalia i vás, vezmú vám energiu, dobehnú vás protivníci, zničia vás. GŔŔŔ. Fajn, povedzme, že budete teda radšej efektne skákať z auta na auto – v tom prípade sa musíte uspokojiť s tým, že schytáte neskutočné množstvo olova, lebo ak sa chcete pohrať s ukrývaním a pádmi, stratíte čas. Ak nechcete strácať čas, veľmi rýchlo sa poberiete do policajtského neba, kde vám na raňajky nosia šišky a dennú tlač (posledná strana Nového Času).

Povedzme, že máte niekoho ochrániť a dostane k tomu ako sprievod dvoch parťákov. Smiech a úľava prejde po tom, čo majú kamaráti, rovnako aj chránený objekt, neskutočnú hladinu demencie a samovražednú náladu – kašľú na vás, pletú sa vám do cesty, nevenujú pozornosť chráneniu, ale naháňajú džíp, zatiaľ čo sedan páli po senátorovi. Sú to dementi, chránený objekt dokáže len ísť vpred, hlava-nehlava, nik na vás nečaká a preto do strieľania nemôžete vložiť ani ten najmenší prvok taktiky. To však nie je všetko – každú, ale úplne každú akciu musíte správne načasovať, stratíte zlomok sekundy a radšej reštartujte úroveň hneď. Keď mi Jano Pásztor zapožičal PSP na recenzovanie zopár titulov, nikdy by som netušil, že pri jednej, navyše očakávanej, z hier dostanem chuť na uchopenie handheldu a prudkého hodu do najbližšej steny. Mám ešte dostatok rozumu (a dôkladne vybielený účet), aby som to nespravil, veľa však nechýbalo. Je to frustrácia ako hrom, podobné veci nemajú čo na trhu robiť. Toto nie je ani vtipné, ani zábavné.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Sami ste sa dočítali nepríjemnú novinu – všetko stojí a padá na tom, či ešte stále nemáte dosť arkádových autíčok a prestreliek. Najväčší dôraz však kladiem na nevhodne zvolenú obtiažnosť. Nekecám do vetra, ak sa nepovažujete za drsného hráča, ktorý denne chrúme stovky klince, radšej sa Pursuit Force oblúkom vyhnite. Musím si povzdychnúť, veď to mohlo byť tak krásne. Príjemný námet a takto to niekto, s prepáčením, poserie. Vyskúšal som, znechutilo ma to a už sa k tomu nikdy nevrátim.