Legion Arena – hľadá sa generál

Tu nahliadnete do Claudiových, Pirrhových, Cézarových či Octaviových bojových plánov a taktických pokynov a samozrejme, že všetko zmeníte, pretože ich genialita a skúsenosti z bojových polí sú neporovnateľné s tými vašimi...

Ale teraz už seriózne. Myslím, že Slitherin sú jedným z najšpecializovanejších herných tvorcov na svete. Na trhu sú piaty rok a všetky kúsky z ich dielne sú takmer identické. Už podľa ich názvov – Legion (I. a II.), Spartan, Gates of Troy, či Chariots of War - je zrejmé o čo ide. Masové boje starovekých armád v reálnom teréne zamerané na taktiku a stratégiu. Z radu nevybočil ani najnovší prírastok do tejto rodinky, Legion Arena.

Dej(iny) sa začínajú v roku 753. p.n.l., kedy sa v na Apeninskej peninsule objavuje malá osada, neskôr známa pod názvom Rím. Trpí neustálymi nájazdmi okolitých kmeňov a vy musíte vymyslieť, ako odvracať útoky početných väčšín. Postupne však vaša armáda získava na počte i kvalite a vy prejdete z defenzívnych vojen do útočných. Podmaňujete si okolité sídla a kmene Etruskov, Latinov a iných. Po ovládnutí celého polostrova sa nezastavíte a vypovedáte vojnu ďalším národom, ktoré si časom podmaníte a pomaly vytvoríte to, čo dnes poznáme pod Rímskou ríšou. V tvrdých púnskych vojnách zničíte Kartágo, odvrátite útok hannibalových slonov, celé storočia budete vzdorovať útokom gálskych kmeňov, a keď si už myslíte, že všetko je v najlepšom poriadku, vypukne občianska vojna a vám bude hroziť nebezpečenstvo od tých doma. V Legion Arene sa prebijete ôsmimi storočiami rímskej histórie, všetkými dôležitými bitkami, ktoré sformovali túto ríšu.

Singleplayer vám ponúka tri kampane - za Latinov, Rimanov a Keltov. Na začiatku máte sprístupnenú iba prvú menovanú kampaň (tutorial, asi päť levelov), po ktorej sa vám otvorí rímska kampaň a až po jej zvládnutí si môžete vychutnať vedenie keltskej armády. Každá z hlavných kampaní pozostáva zhruba zo štyroch desiatok levelov. Ich princíp je jednoduchý - pred každým súbojom si pozriete info o nepriateľovi - zloženie jeho vojska, taktiku boja a podľa toho si pripravíte vlastnú armádu; tzn. vyberiete si konkrétne jednotky, ktoré chcete použiť v bitke, umiestnite ich do východiskových pozícií a dáte im prvotné a všeobecné príkazy (štýl boja, spôsob pohybu atď.) Po odkliknutí sa ocitnete vo výseku krajiny, kde z vtáčej perspektívy ovládate vaše jednotky. Nepriateľa vidíte v diaľke a s využitím terénu a vašej ľsti sa ho snažíte poslať tam, odkiaľ prišiel.

Tasky v jednotlivých misiách sa menia – cieľom môže byť úplne zničenie súperovej armády, zabitie nepriateľovho generála, víťazstvo do XY minút, zabitie YZ mužov, prežiť XY minút, neprekročiť určité straty na životoch a ich všemožné kombinácie. Ak úspešne splníte požadované úlohy, neminie vás sladká odmena. Každá bitka má totiž svoju hodnotu, vyjadrenú v podobe „slávy“ a „peňazí,“ ktoré za víťazstvo dostanete. V screene po skončení bitky si môžete za body získanej „slávy“ vykompenzovať straty na životoch a za peniaze naverbovať nové jednotky do armády alebo si kúpiť rôzne upgrady pre už existujúce oddiely. Týmto spôsobom si zveľaďujete svoju armádu, ktorá pozostávala v spomínanom roku 753 p.n.l. z dvoch oddielov sedliakov a na konci kampane mohla svojim počtom a kvalitou konkurovať ktorejkoľvek armáde v Európe.

Prelínanie žánrov RTS a RPG je pravdepodobne najrozšírenejší trend v súčasnom svete strategických videohier a ani tvorcovia Legion Areny nechceli zostať pozadu. Do hry zakomponovali prvok „experience,“ ktorý dostáva každá jednotka za počet zabitých nepriateľov a na základe tohto ukazovateľa je možné si ďalej vylepšovať svoju armádu. Na výber máte viac ako tucet možností – od ukazovateľov útočných, obranných, pohybových, ovládania, špecializácie na určité jednotky súpera atď, atď. Takto si cibríte jeden oddiel za druhým, každý v určitom ukazovateli a potom ich v boji ich nasádzate proti určitým jednotkám nepriateľa, aby bola ich efektivita čo najväčšia. Mikromanažment v plnej kráse, na svoje si prídu najmä stratégovia ťažkého kalibru. Myslím si, že tento ťah vyšiel tvorcom stopercentne.

V porovnaní s inými hrami tohto štýlu považujem za dobrý ťah zakomponovanie úlohy generála, ako samotného stratéga, v súboji. V Legion Arene nemôžete pri ovládaní vašich jednotiek klikať (teda vydávať príkazy) hala-bala, krížom-krážom. Každý klik na mapu odoberie z pomyselnej „kapacity uvažovania“ generála určitý podiel a ak s úrovňou klesnete pod určitú hranicu, nebudete môcť vydávať rozkazy, dokým sa tento ukazovateľ neobnoví na potrebnú úroveň. Samozrejme, že aj generál získava skúsenosť a môžete si ho postupne vylepšovať v tomto ohľade, teda zväčšovať kapacitu a efektívnosť uvažovania a tým schopnosť ovládať viac jednotiek.

Čo sa týka armád, ako rímsky veliteľ máte na výber zo šestnástich druhov oddielov, ktoré spadajú do kategórií ľahká pechota, ťažká pechota, ľahká jazda, ťažká jazda a lukostrelci. Kelti majú k dispozícii iba jedenásť druhov, čo značne zužuje možnosti boja, a preto je vlastne záverečná, tretia kampaň najťažšia. Oba národy zdieľajú desať základných jednotiek, líšia sa iba v elitných armádach – Rimania majú k dispozícii šesť typov a Kelti iba jednu, tzv. fanatikov. Tento fantasy prvok som bohužiaľ vôbec nepochopil, Legion Arena si totiž zakladá na reálnosti a hodnovernosti v každom jednom ohľade a na konci hry tvoria zrazu polovicu vašej armády títo fanatici – nahí chlapi v červených plášťoch a la Dracula s obrovským dvojsečným mečom. :)

Za zmienku stojí i fakt, že na tvorbe tejto hry sa podieľalo aj svetoznáme vydavateľstvo Osprey Publishing, špecializujúce sa na vojnovú a historickú literatúru. Medzi jednotlivými levelmi sa totiž nachádza množstvo animácií, ktoré zobrazujú vývoj Rímskej ríše, resp. posun dejín pred a po každej bitke, čo je sprevádzané mnohými komentármi a popismi, pravdepodobne vytvorenými týmto vydavateľstvom. A prečo o tom píšem? Pretože nasýtenosť a hodnovernosť informácií je tak vysoká, že hru Legion Arena vrelo odporúčam ako učebnú pomôcku pre každého, kto sa ešte musí trápiť históriou Ríma na hodinách dejepisu. Uplynulo už veľa rokov od mojej poslednej písomky z dejín a predstavte si, že po zahraní si Legion Areny by som sa vôbec nebál znovu si sadnúť pred maturitnú komisiu. 

GRAFIKA 7 / 10
Grafické spracovanie by som ani pri najlepšej vôli do neba vyniesť nemohol. Keď Legion Arenu porovnám s titulmi z edície Total War, na tvári mi zostane iba nostalgický úsmev so spomienkou na časy, kedy som hrával tituly ako Medieval či Rome. Ide najmä (a vlastne „iba“) o spracovanie krajiniek, v ktorých sa odohrávajú bitky - v Legion Arene je výsek krajiny jednoducho malý a monotónny. Či ste v Grécku, v Ríme alebo v Alpách, jediné čo sa mení je farba povrchu. Myslím si, že autori veľmi zanedbali túto stránku hry. Hráč, ktorý nikdy predtým neskúsil nič podobné bude nadšený, no ten, čo už zažil čaro jedného z horeuvedených titulov sa bude v krajinkách cítiť stiesnene, bez možnosti naplno využiť možnosti, ktoré stratégovi ponúka terén - mosty, úžiny, pohoria (pamätáte si na Škótsko v Medievale?) – nič z toho v Legion Arene neuvidíte. Na druhej strane sa mi zdá vylepšená stránka pohybov jednotlivých postáv, ak si priblížite pohľad na maximum, oceníte malé detaily kvôli ktorým jednotlivé postavičky nevyzerajú tak umelo, ako to bývalo doposiaľ.

INTERFACE 7 / 10
Monotónnosť a repetetívnosť. Dokolečka dokola sa pohybujete medzi troma screenmi. V jednom si nakupujete a vylepšujete jednotky, cca 2 minúty. V druhom ich rozdeľujete do terénu a zadávate príkazy, môj odhad 4 minúty. A na záver sa v 3D krajinke odohrá samotný boj, myslím že ani jeden nepresiahol viac ako 5 minút. A keď si zoberiete (viď vyššie), že v hre sa vyskytuje asi päť základných typov krajiniek, výsledkom je veľmi zlý dojem, už po hodine hry viete naspamäť kde je ktoré tlačidlo a každý pohyb ste už urobili tisíckrát, čiže všetko je tak veľmi zautomatizované...

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Bohužiaľ, obsah hry kopíruje jej formu a my musíme konštatovať určité cyklické pohyby aj v tomto ohľade. Naozaj po prvej polovici hry som mal z nej veľmi dobrý dojem, no absencia inovatívnych prvkov rozdupala aj poslednú šancu na úspech. Či ste v prvom leveli alebo poslednom, na hre sa nič nemení, stále sa iba stretnú dve armády na jednej lúke. Toto prežijete asi stokrát s víťazným koncom a niekoľko stokrát ako porazený. No povedzte, koho by z toho neporazilo?. A ako dodatok, keď sa niektorá hra vydáva za masovú, mala by byť naozaj MASOVÁ. Vy si ako generál môžete nakúpiť tridsať či štyridsať jednotiek, no aj tak budete v každej bitke obmedzený na 20 oddielov (v niektorých dokonca na 8 alebo 12). To znamená, že bitku pri Cannae, ktorej sa zúčastnilo asi 20 000 ľudí vy simulujete s armádou o počte 400 chlapov. Ach, kde sú moje posily, kde je môj starý dobrý Medieval, kde som vyhrával bitky proti nepriateľom s 15 000 mužmi? 

MULTIPLAYER
Nemal som možnosť otestovať, ale určite by bol zaujímavejší ako singleplayer.

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Ani v tomto ohľade ma Legion Arena veľmi nepotešila. Je síce chvályhodné, že vaši bojovníci vám pri označení povedia čosi v latinčine, no šírka repertoáru dokáže pokaziť úplne všetko. V hre je nasamplovaných päť viet, ktoré vám random vravia všetky postavičky, či už hráte za Keltov alebo Rimanov. Potom je tu ešte zvuk kričiacich ľudí, zvuk tečúcej vody a zvuk utekajúcich ľudí, podotýkam, že každý iba v jednej verzii. Tým som vyčerpal alfabetický zoznam všetkých zvukov, ktoré sa v hre Legion Arena nachádzajú.

HUDBA 8 / 10
Myslím, že hudba bola jednou z lepších stránok hry. Vystihovala jej atmosféru, jednoducho presne zapadla do situácie, kedy sa stretne v neľútostnom konflikte niekoľko stoviek chlapov.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Tieto dve kategórie sa v prípade Legion Areny veľmi značne rozchádzajú. Čo sa týka náročnosti, hra vám ponúka na výber tri klasické obtiažnosti. V najľahšej sa ničoho netreba ani chytiť, vaše jednotky zvládnu všetko bez jediného rozkazu. A posledná je zase tak ťažká, že v mnohých prípadoch neexistoval žiadny rozdiel či ste armáde príkazy dávali alebo nie, vždy ste skončili ako looser. Najmä v neskorších fázach hry na zachvacovali pocity beznádeje, pretože neposkytujú hráčovi dostatočný priestor na kreativitu. Jednoducho ste vždy prinútení vystaviť vaše jednotky súperovým v priamom strete, nemôžete si vaše oddiely skryť, urobiť ambush a podobne. Máte zviazané ruky malým počtom jednotiek a jednotvárnosťou krajiny, na súpera iba ťažko môžete vymyslieť niečo smrteľné, a preto je náročnosť tak vysoká. A inteligencia... až na pár výnimiek (myslím, že presne tri zo sto) počítač poslal svoje jednotky vždy priamo proti mojim. Proste pochodom vchod, priamo hľaď a na inteligenciu zabudni. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Myslím, že pri Legion Arene sa dá stráviť niekoľko pekných večerov, ale bohužiaľ nie toľko ako by sme si možno želali. Som si istý, že väčšina z vás by si po pár dňoch radšej zobrala do rúk knihu o Rímskej ríši, ako sa znovu ponoriť do stereotypu tejto hry. Pre všetkých tých, ktorým nevadia prvky ťahovej stratégie odporúčam retro štýl a rýchly návrat k Medievalu alebo Rome: Total War, ktorých je Legion Arena iba čiastkovou a nie príliš vydarenou kópiou.

Autor: Daniel Horňák