V 14 počítačových modeloch vyrátali, aký vplyv na dĺžku dňa bude mať zvyšujúci sa obsah kysličníka uhličitého v ovzduší. A 14-krát dostali približne rovnaký výsledok. Zmeny v systéme vetrov, morských prúdov a tlaku na zemskú kôru budú mať na otáčanie zemegule brzdiaci účinok. Dni a noci nebudú teda len teplejšie, ale aj dlhšie. "Dvadsaťštyri hodín nebude viac 24 hodín," tvrdí Oliver de Viron, ktorého práca o spomalení otáčok Zeme vyšla aj v renomovanom odbornom časopise Geophysical Research Letters.
Darovaný čas však nestojí ani za mrknutie oka - ročne sa deň predĺži len o milióntinu sekundy.
