Myst V: End of Ages - skonanie legendy

Mystu zvonia do hrobu. Dvanásť rokov po uvedení prvého dielu notoricky známej série sa posledný krát vydávame na púť po neuveriteľných svetoch, aby sme rozriešili drámu večne traumatizovanej rodiny vekopisca Atrusa. Najznámejšia adventúrna telenovela sa končí. Finálne „a takto to naozaj bolo“ sa stráca v oslavnom jasote i dojatom posmrkávaní. End of Ages je bodkou za Vekmi riešenia viac či menej logických puzzlov a hádaniek vo vesmíre bratov Millerovcov. Výprava za Dôstojným Zavŕšením Ságy nás privádza na Koniec a, bohužiaľ, zopárkrát i do rozpakov.

Náš príbeh sa tentoraz začína na ostrove K’veer. Atrusovo niekdajšie väzenie sa pre nás stáva miestom, kde sa po prvýkrát stretávame s rasou Bahrov, zotročených bytostí známych už z Uru. Vydávame sa na cestu do Pukliny a štyroch rôznych vekov, aby sme získali bájny Tablet – mocný nástroj, od ktorého síl závisí ďalší osud D’ni (nie tej črevnej choroby:). Na svojej púti stretávame Atrusovu dcéru Yeeshu a čistokrvného D’ni Eshera. Obaja majú na prípadné použitie Tabletu vlastný názor, o ktorom sa nás v priebehu hry snažia presvedčiť verbálne i neverbálane, slovom aj písmom: filozofickými blábolmi, servírovanými v rôznych podobách. Aké kroky v závere podnikneme na záchranu tisícročia starej civilizácie tak závisí len na tom, čie kecy nás skôr znudia, prípadne na tom, či sa nám viac páčia Esherove zváračské okuliare alebo Yeeshina kerka.

GRAFIKA 8 / 10
V základnom know-how série Myst sa už nejaký ten rok snúbi pôsobivá atmosféra s viac než vydareným grafickým prevedením. Myst V: End of Ages sa však dobrej tradícii v niektorých momentoch viac než hrubo spreneveruje. Vo svojich najlepších chvíľach nás necháva lapať po dychu od úžasu – ako nad výtvarným, tak nad technickým spracovaním vybraných reálií. Pre slnečné pláže Nolobenu by sme sa najradšej vzdali výpravy za spasením sveta a v zasneženom Veku Taghira sa neraz pristihneme pri plánoch postaviť si snehuliaka. Civiac na prekrásny striebristý mesiac Todelmeru nám azda ani nejde do hlavy, že by Myst V naozaj mohol byť renderovaný v reálnom čase. Vek Lak’iahn (ktorý mimochodom nápadne pripomína jednu z máp Unreal Tournamentu) nás však veľmi rýchlo vytrhne z extázy. Teleport doň je vysloveným skokom do zlého sna. Pod jeho palmami nás neodbytne prenasleduje pocit, že tvorcovia lokalitu hádam ani neskladali z polygónov, ale skôr z lega. Rozum tiež ostáva stáť nad „zmrznutým“ vtáctvom na Nolobene, nad svetlami, ktoré sú v skutočnosti len praobyčajnými spritmi, či vodou pripomínajúcou niekoľkoročnú močovku. V ich prítomnosti na nás nepríjemne dolieha úvaha, ako sa obdobné hrôzy vôbec dostali do hry, ktorej autori dokázali vytvoriť motion capture, za aký by sa imho nemusel hanbiť ani TES IV. Grafika Mystu V: End of Ages tak celkovo pôsobí nanajvýš nevyvážene. Skvostné momenty, skýtajúce ozajstný pôžitok pre oko i pre dušu, a lacné kulisy plné nekvalitných textúr sa striedajú častejšie, než by bolo človeku bez zrakového hendikepu milé. 

INTERFACE 9 / 10
Interfacu Mystu V takmer niet čo vytknúť. Minimalistické in-game menu tvorí niekoľko ikoniek v pravom hornom rohu obrazovky. Obsahuje malú knižnicu Yeeshiných denníkov, zápisník, v ktorom zaznamenávame všetky dialógy, options menu a mechanizmus ukladania a nahrávania hry prostredníctvom fotoalbumu. Tu do istej miery kazí dojem otázka „Do you wish to save your current game before loading a new save?“, ktorú si (nech je akokoľvek užitočná) nepozorný či namotaný hráč nie vždy prečíta predtým, ako automaticky odklikne „yes“. Z návyku na iné „predloadovacie“ frázy („Are you sure you want to load a new savegame?“) tak v albume občas vzniká nepekná mela, v ktorej sa, ako by povedal klasik, ani divá sviňa nevyzná. Doporučujeme tiež nedbať príliš na silné slová vývojárov o tom, že hru vôbec netreba ukladať (systém sa sám uloží, keď z neho odchádzame). Pre istotu sa oplatí občas odkliknúť „save“, čím zmiernime prípadné následky občasnej padavej nálady Mystu V.

Pomerne vkusné a prehľadné options menu zas nielenže ponúka x možností nastavenia hry v kolónkach audio a video, ale umožňuje hráčovi aj podľa ľubovôle si vybrať systém ovládania svojej postavy. V rámci klasického point-and-click konceptu sa tak môžeme po Vekoch pohybovať buď z obrazovky do obrazovky, alebo celkom voľne, alebo môžeme zvoliť kompromis medzi predchádzajúcimi dvoma spôsobmi.

Ako je už v sérii Myst dobrým zvykom, v hre opäť celkom chýba inventár. Tentokrát ho však našťastie nepotrebujeme, takže nedochádza k nepríjemným extempore, obnášajúcim premiestňovanie predmetov z jedného Veku do druhého nožmo, ako tomu bolo napríklad v Uru: Ages Beyond Myst.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Zapeklitá otázka. Priaznivci Mystu a iných logických adventúr prirodzene vedia, čo možno od End of Ages očakávať. Séria vždy stála viac na atmosfére jednotlivých Vekov, než na ich skutočnom zmysle. A áno, viem, že nad odfláknutým príbehom už od zrodu žánru lamentovali generácie a generácie recenzentov. Dokonca ako hráč príležitostne vyhľadávajúci logické adventúry plne chápem, že všetka dejová „omáčka“ povinne ustupuje puzzlom a hlavolamom – a čuduj sa svete, i tak si ich celkom užívam. Predsa mi však nedá nezanariekať: toľký potenciál vyhodený von oknom! Čo som si len sľubovala? 

Podľa najlepšej tradície ságy Myst je aj End of Ages len premýšľaním pre premýšľanie. Tento fakt sám osebe samozrejme hre vytýkať netreba – je to predsa jedna z vecí, na ktoré sa človek pomerne teší, ak má na daný žáner úchylku. Ako obvykle sa však tvorcovia v úvode hry pokúšajú navodiť dojem Tentokrát-Už-Definitívnej-Skazy, ak sa nám nepodarí hrou úspešne prelúskať, čo, ako obvykle, vzbudzuje zbytočnú iskričku nádeje. Už po desiatich minútach si nedokážeme pomôcť a v kútiku duše opäť potichučky dúfame v pointu. Azda ani netreba dodávať, že sa nijaká nekoná – v konečnom dôsledku nejde o žiadne prekvapenie. Po záverečnom videu tak tí, čo odohrali kompletnú sériu Myst, vypnú počítač s relatívne dobrým pocitom, a tí čo niektoré alebo všetky jej časti neabsolvovali, len ľahostajne pokrčia ramenami.

Priam trestuhodný je však spôsob, akým sa autori snažia zdanie deja navodiť. Samožerské úvahy, ktorými nás na niektorých miestach hry Esher a Yeesha bombardujú v až neznesiteľnej miere, nie sú nič iné, než prázdne drísty. Azda mali vyvolať dojem, že sa kdesi pod povrchom skrýva hlbší zmysel, ku ktorému sa nedajbože raz dostaneme. Bohužiaľ však len dokladujú fakt, že autori hry pre nedostatok kreativity prosto nenašli iný spôsob, ako nás posunúť od jedného puzzlu k druhému. V momente, kedy sme v Priepasti nútení prečítať si desiaty Yeeshin denník plný narcistického pátosu za sebou, sa už mrákoty vyhýbajú len tým najotrlejším z nás. Efekt ďalej znásobujú príšerné „herecké“ výkony oboch hlavných postáv až na hranicu, kedy sa ďalšieho stretnutia s nimi priam desíme.

Samotné hlavolamy a puzzle sú potom klasicky obstojné až dobré a do istej miery sa im darí zmierniť vyššieuvedený odpudivý dojem. Niektoré z nich sú naozaj zábavné a zložité, iné však možno rozriešiť nielen premýšľaním, ale aj hlúpou metódou pokus – omyl. Ich úroveň ďalej výrazne zhadzujú nezmyselné bugy, ktorých hra v niektorých pasážach obsahuje dosť i na rozdávanie. Ostražitosť v tomto smere obzvlášť doporučujeme vo Veku Todelmer. Jeho zabugované teleskopy neraz vniesli do mojich úhľadných recenzentských poznámok o hre vulgarizmy, o ktorých som ani netušila, že ich poznám. 

MULTIPLAYER
Jediný možný multiplayer v End of Ages predstavuje vtipný prísediaci. Napríklad taký kolega Slavatar (t. č. pre prípadné záujemkyne poskytnem na požiadanie:), s ktorým sme sa na highlightoch hry vyzabávali ažaž. A naviac je inteligentný, šarmantný a sexy a pozve vás, dámy, do cukrárne na zmrzlinový pohár.

ZVUKOVÉ EFEKTY 9 / 10
Myst V ponúka príjemnú zvukovú kulisu, ktorá milo dopĺňa jednotlivé prostredia. Dokonca i skamenená fauna Nolobenu celkom pekne kráka. Človek sa skrátka po zvukovej stránke cíti v jednotlivých vekoch ako doma – ak mu teda v obývačke žblnkoce oceán alebo prefukuje víchrica. Dabing je taktiež slušný. V medziach svojich možností (vzhľadom na výkony oboch hovoriacich postáv už tak dosť úzkych) nadmieru dobre vystihuje jednotlivé situácie a náladové odtienky.

HUDBA 9 / 10
Hudba v End of Ages do bodky plní úlohu nevtieravého atmosférického podmazu. Jednotlivé ambientné témy pekne korešpondujú so zvukovými efektmi, čo ešte umocňuje už spomenutý realistický dojem. Melódie sú nevtieravé hoci občas trochu suché a, pánboh zaplať, slučky pozostávajú z viac než troch tónov, ba sa dĺžkou šplhajú až na celé minúty! Jemne iritujúco tak pôsobia len v prípade extra tuhého zákysu, ktorý sa skúsenejšiemu hráčovi neprihodí často.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Nakoľko ortieľ ohľadom riešiteľnosti puzzlov už odznel vyššie, nemá význam sa opakovať a dopodrobna rozvádzať všetky klady a zápory hlavolamov a hádaniek. Postačí konštatovať, že sú, odhliadnuc od bugov, zložité tak akurát, aby nás aj mozog bolel, aj hra bavila. Puzzlová vyššia stredná trieda za štyri s pokojným svedomím. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Tri a pol hviezdičky nie je málo a Myst V: End of Ages nie je zlá hra. Je len trochu obyčajná a, čo asi nikoho neprekvapuje, ale niektorých hnevá, trochu nedomyslená. Absenciu pointy do istej miery vyvažuje možnosť vybrať si po vyriešení posledného puzzlu jedno z troch možných zakončení – vo všetkých prípadoch čaká na starých mysťákov aspoň aká - taká zaslúžená odmena. Z viacerých strán sa však ozývajú šumy, že sa Yeeshin príbeh nemal stať ťažiskovým bodom poslednej časti známej série. Nuž čože, v najhoršom prípade nebol End of Ages úplným záverom. Každopádne by si však skalní priaznivci ságy mali k celkovému hodnoteniu pripočítať jednu hviezdičku: pre hlbší, temer intímny vzťah, budú hre ochotní odpustiť mnohé, čo jej u nás ostatných neprejde.