Albert Einstein (1879-1955) je vedeckou ikonou modernej éry. Jeho fyzikálne výsledky verejnosť vníma ako absolútne platné. Napriek tomu, že sa neraz mýlil (hoci na druhej strane občas mával pravdu, aj keď si neskôr sám myslel, že sa mýlil - trebárs vo veci kozmologickej konštanty, de facto gravitačného odpudzovania.) Einstein si však uznanie zaslúži. Vybudoval niekoľko pilierov dnešnej fyziky. Rok 2005 bol vyhlásený za Medzinárodný rok fyziky ako oslava storočnice uverejnenia jeho prvých dôležitých príspevkov. Týka sa to najmä špeciálnej teórie relativity. V jednom z článkov z roku 1905 uviedol na scénu azda najslávnejšiu rovnicu v dejinách vedy, E = mc
2 . Dokladá vzájomnú prepojenosť hmoty a energie a fakt, že aj troška hmoty obsahuje množstvo energie, keďže druhá mocnina rýchlosti svetla c je veľmi veľké číslo.
Simon Rainville z Lavalovej univerzity v Québecu (Kanada) teraz s kolegami z USA, Veľkej Británie a Francúzska v časopise Nature predložil dosiaľ najpresnejšie overenie platnosti tejto rovnice na štyri stotisíciny percenta. Zmerali zmenu hmotnosti, ktorá nastáva, keď jadrá kremíka a síry zachytia neutrón (netýka sa prírastku vďaka hmotnosti samotného neutrónu). Mala by sa rovnať energii žiarenia gama, uvoľneného pri tomto procese výslednými izotopmi. Energiu určili vysoko presným prístrojom, skúmajúcim ohyb svetla na kryštáloch. Zmenu hmotnosti jadier zasa špeciálnou "pascou", využívajúcou elektrické a magnetické polia. Ich výsledok je 55-krát presnejší ako najlepší predchádzajúci.
(urb)
