Satelit NASA Aqua patrí k hlavným zložkám vedeckej "nebeskej siete", monitorujúcej našu planétu. FOTO - NASA |
Globálne otepľovanie je faktom. Hlavnou príčinou je podľa všetkého pribúdanie skleníkových plynov v ovzduší, prírodných i antropogénnych. Ľudský príspevok vyplýva najmä z využívania fosílnych palív a spaľovania biomasy. Tieto činnosti však súčasne produkujú čiastočky aerosolov. Z nich v atmosfére vznikajú hmly a opary a slúžia v nej tiež ako kondenzačné jadrá vodných kvapôčok, ktoré tvoria oblaky. Aerosoly odrážajú, rozptyľujú a pohlcujú časť slnečného žiarenia, vstupujúceho do atmosféry, čím v konečnom dôsledku ochladzujú zemský povrch.
Vyčísliť účinok aerosolov nie je jednoduché. Teraz to urobili Nicolas Bellouin, Olivier Boucher a Jim Haywood z Meteorologického úradu v Exeteri (Veľká Británia), ktorí spolupracovali so Shekarom Reddyom z amerického Národného úradu pre výskum oceánov a atmosféry (NOAA). Poslúžili im na to údaje z detektorov MODIS (Moderate Resolution Imaging Spectrometer), umiestnených na palubách satelitov NASA Terra (od decembra 1999) a Aqua (od mája 2002). Výsledky uverejnili v Nature.
Ukázalo sa, že roku 2002 bol ochladzovací účinok aerosolov väčší, ako dosiaľ klimatologické úvahy predpokladali. Spadá do oblasti na hornom konci rozpätia možných hodnôt, ktoré pred časom uverejnil Medzinárodný panel o klimatickej zmene (IPCC). Keďže emisie aerosolov do atmosféry neustále klesajú, možno očakávať zníženie ich ochladzovacieho účinku. Teda väčší v sumáre azda až o polovicu rozsah globálneho otepľovania.
Máme azda zvýšiť produkciu aerosolov? Sotva. Mnoho štúdií totiž preukázalo ich veľmi negatívne účinky na zdravie obyvateľstva. Ich ochladzovacia schopnosť navyše tvorí iba tretinu otepľovacieho účinku pribúdania skleníkových plynov. A aerosoly popri tom vedú ku kyslým dažďom, veľmi negatívne pôsobiacim na ekosystémy. Takže radšej by sme sa mali pousilovať o významné zníženie emisií skleníkových plynov.
(urb)
