Srstnaté mamuty dominovali faune severských oblastí Eurázie a Ameriky. ILUSTRÁCIA - ARCHÍV |
Indické príbuzenstvo
V prvom prípade to bol Michael Hofreiter z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku s kolegami z Nemecka, Veľkej Británie a USA. Odobrali vzorky kosti srstnatého mamuta (Mammuthus primigenius) od rieky Berelech v Jakutsku na ruskej Sibíri a vyťažili z nej DNA. Potom využili nimi zdokonalenú verziu metódy polymerázovej reťazovej reakcie. Tá umožňuje rýchlo a výberovo namnožiť konkrétnu sekvenciu DNA. Takto zrekonštruovali prakticky celý mamutí mitochondriálny genóm, ktorý tvorí vyše 16-tisíc "písmen" DNA (mitochodrie sú bunkové organely s nezávislým genetickým aparátom). Oznámili to online v časopise Nature.
Aby sa potvrdila objektívnosť a reprodukovateľnosť výsledkov lipského laboratória, postup nezávisle zopakovali laboratóriá v Cambridgei a v Londýne, ktoré vopred nevedeli, k čomu sa predbežne dospelo. Zrekonštruovanú mitochondriálnu DNA srstnatého mamuta porovnali s jej vzorkami pochádzajúcimi od afrických a indických slonov. A od ďalších vzdialenejších predkov slonov, dugongov (morské cicavce) a damanov (malé cicavce pripomínajúce hlodavce a zajace), aby získali náležitý evolučný odstup.
Africké slony sa podľa paleontológov od spoločnej línie oddelili pred asi šiestimi miliónmi rokov. Nové preskúmanie DNA to potvrdilo. Navyše ukázalo, že už o 440-tisíc rokov neskôr sa evolučne rozišli indické slony a srstnaté mamuty. Tento druh vymretých mamutov tak má najbližšie k dnešným indickým slonom. To zodpovedá jeho výskytu na severe Eurázie a Ameriky, kde ho pred chladom chránila hustá, takmer polmetrová hrdzavá srsť.
Druhý dôkaz
Hendrik Poinar z McMasterovej univerzity v Hamiltone (Kanada) s dvanástimi kolegami z vlastnej krajiny, USA, Veľkej Británie, Francúzska, Ruska a Nemecka oznámili výsledky svojho skúmania mamutej DNA v online sekcii časopisu Science (Science Express). Využili však iný prístup, takzvaný metagenómový. Pomohol im v tom exemplár srstnatého mamuta z Múzea mamutov v meste Chatanga na poloostrove Tajmyr, ktorý žil pred vyše 27-tisíc rokmi v oblasti juhovýchodného brehu sibírskeho jazera Tajmyr. Izolovali z neho DNA, ktorá patrila nielen jemu samotnému, ale aj "spolucestovateľom" v jeho pozostatkoch - baktériám, hubám, vírusom a rastlinám.
Vlastnou novou metódou sekvenovali 28 miliónov takto získaných "písmen" jadrovej DNA, teda pochádzajúcej z chromozómov v jadre bunky (jadrová DNA sa z pravekých vzoriek všeobecne získava oveľa ťažšie ako mitochondriálna.) Z toho 13 miliónov identifikovali ako mamutiu DNA. Pri jej porovnaní so zodpovedajúcimi úsekmi jadrovej DNA afrických slonov zistili 98,55-percentnú zhodu, čo podporuje spomenutý rozchod týchto dvoch druhov pred približne 6 miliónmi rokov.
