SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky
VEDECKÁ ŠTÚDIA PRINÁŠA NOVÉ ÚDAJE O VPLYVE SVETOVEJ PRODUKCIE POTRAVÍN NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A HĽADÁ CESTY JEJ BEZBOLESTNÉHO ZVYŠOVANIA

Už teraz "zjeme" takmer polovicu súše

Produkcia potravín zaberá asi 40 percent povrchu zemskej súše. Ako napísal na svojej webovej stránke National Geographic, ...

Častý obrázok z dažďového pralesa. FOTO - REUTERS

Produkcia potravín zaberá asi 40 percent povrchu zemskej súše. Ako napísal na svojej webovej stránke National Geographic, s rastúcim počtom obyvateľov pribúda aj tlak na hľadanie ďalších plôch. Ľudstvo tak stojí pred dilemou, ako ďalej zvýšiť produkciu potravín a nepoškodiť pri tom životné prostredie viac, než je nevyhnutné.

Vedci z Univerzity vo Wisconsine-Madisone (USA) zosumarizovali satelitné snímky produkcie a chovu dobytka z celého sveta. Ich cieľom bolo vytvoriť nové mapy, ktoré berú do úvahy globálny vplyv svetového poľnohospodárstva na životné prostredie. Výsledky prezentovali na decembrovom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu.

Obilie na ploche Južnej Ameriky

"Satelitné snímky nám s vysokou presnosťou hovoria, kde sa pestuje, zatiaľ čo záznamy vravia, čo sa pestuje," povedal Navin Ramankutty, výskumník zo Strediska pre udržateľný rozvoj a globálne prostredie (SAGE) vo Wisconsine-Madisone. Podľa máp sa na pestovanie obilia využíva približne plocha Južnej Ameriky. Na ešte väčšej ploche - 3,2 až 3,6 miliardy hektárov - sa chová dobytok.

Štúdia tiež ukázala, že s rastúcou svetovou populáciou ďalej rastie tlak na farmárov pri hľadaní novej pôdy. Vzniká tak dilema, ktorú Ramankutty sformuloval takto: "Ako je možné pokračovať v produkcii potravy a zároveň zabraňovať negatívnym dopahom na prostredie, ako je odlesňovanie, znečistenie vody a erózia pôdy?"

Pralesmi hýbe dobytok

Pri tvorbe nových máp sa výskumníci tiež opierali o informácie, vypovedajúce o využívaní krajiny v minulosti. Napríklad v roku 1700 ľudstvo využívalo iba sedem percent pôdy. Podľa grafov z Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) rástla v rokoch 1992 až 2002 obhospodarovaná plocha o päť miliónov hektárov ročne.

Vedci zo SAGE pomohli identifikovať druh obilia, ktorý je za tento nárast zodpovedný. Napríklad v Brazílii nahradili farmári obrovské plochy pralesa sójou, ktorá tu nemá pestovateľskú tradíciu, jej produkciu však podporoval najmä dopyt z Číny. Najväčšia expanzia v pestovaní sóje nastala v štáte Mato Grosso.

Až 72 percent pôdy, využívanej v rokoch 2001 a 2003 na chov dobytka, sa premenilo na pôdu, slúžiacu na pestovanie plodín. Podľa Ramankuttyho nie je jasné, koľko z tejto expanzie ide na úkor pralesa, je však veľmi pravdepodobné, že pastviny boli kedysi dažďovým lesom. Takže pravdepodobne premena prebiehala takto: z lesov na pastviny a až potom na sójové polia.

Výskumník zo SAGE Amato Evan povedal: "Ak pretrvajú súčasné trendy, môžeme očakávať zvýšenú poľnohospodársku produkciu na úkor zvýšeného odlesňovania." Zaujímavé je, že produkcia, ktorá sa na rozširovaní pestovania obilnín v pralese podieľa najviac, je tá, ktorá živí dobytok.

Šestnásť ohrozených oblastí

Je pochopiteľné, že krajiny s najmenej vhodnou pôdou budú postihnuté dopytom po potrave najviac. Vedci identifikovali 16 takýchto oblastí porovnaním doteraz nevyužitej pôdy a rastu populácie v nasledujúcich 45 rokoch. Našli ich v častiach Ázie, severnej Afriky a Stredného východu.

"S určitosťou možno povedať, že väčšina najlepšej pôdy je už využitá," povedal Ramankutty. "Podľa niektorých odhadov je však potenciálne možné zdvojnásobiť plochu obrábateľnej pôdy, najmä v Latinskej Amerike a Afrike." To však súčasne znamená, že farmárske využitie nových oblastí poškodí cenné prírodné ekosystémy.

Podľa Ramankuttyho by nemal hroziť nedostatok potravy. Otázka však znie, čo spôsobíme životnému prostrediu pri jej produkcii. Možné riešenie spočíva v modeli, ktorý americkí vedci nazvali Precízne hospodárenie. Na zvýšenie produktivity využíva najmä nové technológie, ktoré znižujú spotrebu vody. To je kľúčové miesto, lebo v mnohých klasických poľnohospodárskych oblastiach, ako je napríklad práve Madison, voda z poľnohospodárstva znečisťuje priľahlé zdroje pitnej vody.

Vízia či ilúzia?

Model precízneho hospodárstva, ktorý vyvíjajú vedci z NASA, bude fungovať s použitím satelitných snímok. Tie pomôžu farmárom napríklad pri rozhodovaní, koľko hnojiva a vody majú použiť, aby dosiahli najvyššiu účinnosť.

V ďalšej etape projektu vedci zo SAGE vytvoria internetovú databázu, ktorá bude vedcom, ekológom a miestnym obyvateľom poskytovať údaje pre plány na využitie krajiny. Podľa Jonathana Foleyho, riaditeľa projektu SAGE, pôjde o skutočne nový a odvážny experiment, ktorý efektívne prepojí vedu, výkonnú moc a environmentálnu prax, čo by malo prispieť k vízii trvalo udržateľného rozvoja.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď zverejnil podrobnosti plošného testovania (minúta po minúte)

Na Slovensku za pondelok pribudlo 901 prípadov nákazy novým koronavírusom pri 5 899 testoch. Pribudlo 11 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, celkový počet obetí je 176. Aktívnych prípadov nákazy je aktuálne 34 872.

Minister obrany SR Jaroslav Naď.
Boris Kollár.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Na obranu deduškov

Vláda seniorom „odporúča“ zákaz vychádzania.

Peter Tkačenko
Scenáristka a spisovateľka Hana Lasicová.