VEDECKÁ ŠTÚDIA PRINÁŠA NOVÉ ÚDAJE O VPLYVE SVETOVEJ PRODUKCIE POTRAVÍN NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A HĽADÁ CESTY JEJ BEZBOLESTNÉHO ZVYŠOVANIA

Už teraz "zjeme" takmer polovicu súše

Produkcia potravín zaberá asi 40 percent povrchu zemskej súše. Ako napísal na svojej webovej stránke National Geographic, ...

Častý obrázok z dažďového pralesa. FOTO - REUTERS

Produkcia potravín zaberá asi 40 percent povrchu zemskej súše. Ako napísal na svojej webovej stránke National Geographic, s rastúcim počtom obyvateľov pribúda aj tlak na hľadanie ďalších plôch. Ľudstvo tak stojí pred dilemou, ako ďalej zvýšiť produkciu potravín a nepoškodiť pri tom životné prostredie viac, než je nevyhnutné.

Vedci z Univerzity vo Wisconsine-Madisone (USA) zosumarizovali satelitné snímky produkcie a chovu dobytka z celého sveta. Ich cieľom bolo vytvoriť nové mapy, ktoré berú do úvahy globálny vplyv svetového poľnohospodárstva na životné prostredie. Výsledky prezentovali na decembrovom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu.

Obilie na ploche Južnej Ameriky

"Satelitné snímky nám s vysokou presnosťou hovoria, kde sa pestuje, zatiaľ čo záznamy vravia, čo sa pestuje," povedal Navin Ramankutty, výskumník zo Strediska pre udržateľný rozvoj a globálne prostredie (SAGE) vo Wisconsine-Madisone. Podľa máp sa na pestovanie obilia využíva približne plocha Južnej Ameriky. Na ešte väčšej ploche - 3,2 až 3,6 miliardy hektárov - sa chová dobytok.

Štúdia tiež ukázala, že s rastúcou svetovou populáciou ďalej rastie tlak na farmárov pri hľadaní novej pôdy. Vzniká tak dilema, ktorú Ramankutty sformuloval takto: "Ako je možné pokračovať v produkcii potravy a zároveň zabraňovať negatívnym dopahom na prostredie, ako je odlesňovanie, znečistenie vody a erózia pôdy?"

Pralesmi hýbe dobytok

Pri tvorbe nových máp sa výskumníci tiež opierali o informácie, vypovedajúce o využívaní krajiny v minulosti. Napríklad v roku 1700 ľudstvo využívalo iba sedem percent pôdy. Podľa grafov z Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) rástla v rokoch 1992 až 2002 obhospodarovaná plocha o päť miliónov hektárov ročne.

Vedci zo SAGE pomohli identifikovať druh obilia, ktorý je za tento nárast zodpovedný. Napríklad v Brazílii nahradili farmári obrovské plochy pralesa sójou, ktorá tu nemá pestovateľskú tradíciu, jej produkciu však podporoval najmä dopyt z Číny. Najväčšia expanzia v pestovaní sóje nastala v štáte Mato Grosso.

Až 72 percent pôdy, využívanej v rokoch 2001 a 2003 na chov dobytka, sa premenilo na pôdu, slúžiacu na pestovanie plodín. Podľa Ramankuttyho nie je jasné, koľko z tejto expanzie ide na úkor pralesa, je však veľmi pravdepodobné, že pastviny boli kedysi dažďovým lesom. Takže pravdepodobne premena prebiehala takto: z lesov na pastviny a až potom na sójové polia.

Výskumník zo SAGE Amato Evan povedal: "Ak pretrvajú súčasné trendy, môžeme očakávať zvýšenú poľnohospodársku produkciu na úkor zvýšeného odlesňovania." Zaujímavé je, že produkcia, ktorá sa na rozširovaní pestovania obilnín v pralese podieľa najviac, je tá, ktorá živí dobytok.

Šestnásť ohrozených oblastí

Je pochopiteľné, že krajiny s najmenej vhodnou pôdou budú postihnuté dopytom po potrave najviac. Vedci identifikovali 16 takýchto oblastí porovnaním doteraz nevyužitej pôdy a rastu populácie v nasledujúcich 45 rokoch. Našli ich v častiach Ázie, severnej Afriky a Stredného východu.

"S určitosťou možno povedať, že väčšina najlepšej pôdy je už využitá," povedal Ramankutty. "Podľa niektorých odhadov je však potenciálne možné zdvojnásobiť plochu obrábateľnej pôdy, najmä v Latinskej Amerike a Afrike." To však súčasne znamená, že farmárske využitie nových oblastí poškodí cenné prírodné ekosystémy.

Podľa Ramankuttyho by nemal hroziť nedostatok potravy. Otázka však znie, čo spôsobíme životnému prostrediu pri jej produkcii. Možné riešenie spočíva v modeli, ktorý americkí vedci nazvali Precízne hospodárenie. Na zvýšenie produktivity využíva najmä nové technológie, ktoré znižujú spotrebu vody. To je kľúčové miesto, lebo v mnohých klasických poľnohospodárskych oblastiach, ako je napríklad práve Madison, voda z poľnohospodárstva znečisťuje priľahlé zdroje pitnej vody.

Vízia či ilúzia?

Model precízneho hospodárstva, ktorý vyvíjajú vedci z NASA, bude fungovať s použitím satelitných snímok. Tie pomôžu farmárom napríklad pri rozhodovaní, koľko hnojiva a vody majú použiť, aby dosiahli najvyššiu účinnosť.

V ďalšej etape projektu vedci zo SAGE vytvoria internetovú databázu, ktorá bude vedcom, ekológom a miestnym obyvateľom poskytovať údaje pre plány na využitie krajiny. Podľa Jonathana Foleyho, riaditeľa projektu SAGE, pôjde o skutočne nový a odvážny experiment, ktorý efektívne prepojí vedu, výkonnú moc a environmentálnu prax, čo by malo prispieť k vízii trvalo udržateľného rozvoja.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 11 238
  2. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 5 456
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 149
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 135
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 532
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 995
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 920
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 866
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 376
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 226

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Bývalý vyšetrovateľ: V tieňovej ekonomike skončia ročne dva bilióny dolárov

V tieňovej ekonomike sa pohybuje veľké množstvo peňazí.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.

Neprehliadnite tiež

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty už nevyhovujú

Je príliš teplo na to, aby cesty postavené v poslednom desaťročí slúžili podľa plánov.

YouTube pre nezáujem ľudí končí s platenými kanálmi

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové, plánované projekty.

Google kupuje mobilnú divíziu HTC, ide mu o ľudí a patenty

Aké má firma plány do budúcna zatiaľ neprezradila. Nová akvizícia sa týka vývoja hardvéru a potrebného know-how.

Vedci objavili spôsob, akým dokážu zvrátiť starnutie

Štúdia na modelovom organizme dokázala, že evolúcia je slepá.