Londýn 20. decembra (TASR) - Britský vedec pracujúci na projekte vesmírnej sondy Beagle 2 na Mars, ktorá sa v roku 2003 "stratila", sa domnieva, že sonda sa našla - a vidno ju na najnovších záberoch NASA.
Nové zábery americkej NASA z povrchu červenej planéty naznačujú, že misia "takmer fungovala", no Beagle 2 z neznámeho dôvodu nedokázala nadviazať spojenie so Zemou, povedal dnes pre BBC profesor Colin Pillinger.
Podľa neho sonda zrejme dopadla na povrch Marsu príliš tvrdo - keďže jeho atmosféra bola kvôli piesočným búrkam v oblasti pristátia redšia než zvyčajne. To mohlo poškodiť prístroje na palube, takže sonda sa po pristátí nemohla ozvať.
Vedci stratili kontakt so sondou na Vianoce pred dvoma rokmi, presne 25. decembra 2003. Profesor Pillinger ako vedúci vedec misie Beagle 2 odvtedy úzkostlivo študuje zábery pristávacieho miesta v snahe nájsť stratenú loď.
Keď sa mu dostali do rúk špeciálne spracované zábery kamery americkej orbitálnej sondy Mars Global Surveyor, ktorá skúma Mars z jeho obežnej dráhy, zistil, že Beagle 2 sa zrútila do kráteru blízko plánovaného miesta pristátia. Vedec verí, že zábery z Mars Global Surveyor pomôžu zistiť, čo sa dialo v posledných sekundách života sondy Beagle 2.
"V tomto kráteri je mnoho porušených miest, najmä veľká škvrna na jeho severnej stene, o ktorej sa domnievame, že je hlavným miestnom nárazu," myslí si Pillinger. Okolo krátera sú aj ďalšie znaky súhlasiace so stopami po poskakujúcich airbagoch, ktoré nakoniec spadli doprostred, pokračuje profesor. Keď sa rozvinuli, vznikli tri veľmi symetrické trojuholníky. Štyri zhruba kruhovité tvary napravo od stôp po "airbagoch" by mohli byť nerozvinuté solárne panely sondy, domnieva sa britský vedec.
Ak sú jeho závery správne, potom najnovšie zistenia naznačujú, že projekt bol už veľmi blízko tomu, aby začal naplno pracovať, no zlyhal, pretože sonda pristála "bočným pohybom namiesto horizontálneho", vysvetlil. "To mohlo poškodiť pristávací modul, takže sa riadne neotvoril a nevystrčil anténu a my sme nemohli získať signál," dodal profesor.
Robotické laboratórium Beagle 2 bolo skonštruované na hľadanie znakov minulého alebo prítomného života na Marse. Posledným kontaktom s Beagle 2 bola fotografia sondy, zhotovená jej materskou loďou Mars Express 19. decembra 2003.
Beagle 2 dostala meno podľa lode, na ktorej sa plavil Charles Darwin, keď pracoval na svojej evolučnej teórii. Sondu postavili britskí vedci za 90 miliónov eur a na Mars ju vyniesla orbitálna sonda Mars Express Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Beagle 2 mala na červenej planéte pristáť v kráteri pomocou nadskakujúceho obalu z airbagov, a na Vianoce mala začať hľadať stopy života. Keď sa však v polovici decembra oddelila od materskej lode, stratila so Zemou kontakt.
ESA a britská vláda zriadili spoločnú vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala preskúmať príčiny zlyhania sondy. V máji 2004 komisia oznámila, že podľa jej zistení za zlyhanie misie nenesie vinu nikto.
