Vietcong 2 - druhá cesta peklom

Vietcong ohromil nejedného fanúšika akčných hier a pokračovanie má snahu kráčať v šľapajach svojho predchodcu. Bude však úspech zaručený známym menom a nestratí sa presunom do mestských častí paranoidná atmosféra? Poznáme odpoveď...

S pôvodným Vietcongom od českého Pterodonu som zažil mnoho napínavých chvíľ. Keď sa na jar 2003 objavilo toto dielko, nádherne vykreslilo vtedajšiu atmosféru neprehľadných bojov v hustej džungli, kde nerozhoduje ani tak presnosť, než skúmanie terénu. „Rákosníci“ sa skrývali v zelenom pekle, hráč sa musel zakrádať s partiou priateľov, spolubojovníkov, pričom družstvo sa predieralo vpred ako tím. Po boku ste tak mali osoby, s ktorými ste sa dokázali stotožniť, spoľahnúť sa na ne a v konečnom dôsledku tak Vietcong dokázal zapracovať do akcie kvalitný príbeh. Istotne sa pamätáte na listy alebo denník, či rádio – hračky pomimo, ktoré ste si užívali medzi misiami. Datadisk Fist Alpha hranie výrazne predĺžil, ale bolo cítiť, že sa jedná len o herný prídavok. Preto sa s napätím čakalo na druhý diel. Ten musel zákonite prísť a minulosť necháme minulosťou, vezmeme si na paškál druhý Vietcong.

Moje očakávania boli vysoké, i keď mi ohlásením presunu bojov do miest trochu strpčili čakanie, aj tak som veril, že tu budeme mať práve peklo typu Apokalypse Now. Zavítame aj do džungle, no tentoraz sa všetko sústredí na známu ofenzívu Tet, ktorú zahájil Vietcong v deň osláv vietnamského lunárneho nového roku. Podarilo sa im obsadiť väčšinu miest, no neudržali ich dlhú dobu. Americká kampaň ponúka hráčovi práve tento konflikt a celý čas strávite v útrobách civilizácie. Dosť podstatná zmena, ktorá ma prekvapila. Porovnávať dielko Pterodonu s momentálnymi vojnovými hitovkami typu Call of Duty 2 nemá cenu – stvárnenie konkurencie je precíznejšie a atmosferickejšie, takže nápad presunu bojiska sa mi nezdá až tak správnym krokom. Je síce pravda, že obrana a následné prebranie stratených pozícií v meste Hue patrí medzi krvavé konflikty, pre hráča je jednoznačne príťažlivejšia vojna v džungli. V nepriechodných pralesoch, kde sa človek musí spoliehať nielen na zrak, ale prím hrá i zvuková odozva. Mestské prestrelky sú síce fajn, ale neprinášajú nič nové, nič prevratné a preto som si užíval tradičné vietcongovské masakre v džungli za druhú stranu barikády. Áno, Pterodon pochopil, že hranie za amerického hrdinu je síce fajn vec, no mnohí z nás by si radi vyskúšali odvrátenú stranu – a práve preto sa v hre nachádza aj kratučká kampaň za Vietcong, kde stvárnil hlavnú úlohu Mai Van Minh. Táto zmena hlavného hrdinu príde vhod. 

Čo sa týka arzenálu zbraní, nemôžem na stranu tvorcov povedať nič zlé, veď do hry ich pretlačili niečo cez 50 kúskov a to je už pekné číslo. Nemá zmysel ich vymenovať, to si radšej pozrite trailer , v ktorom sa vám jednotlivé zbrane predstavia. Každá puška má svoj charakter, pričom nedokážem posúdiť, či sa výsledný efekt blíži realite, no z herného hľadiska ide o výborne vybalansovanú zbierku, z ktorej využijete všetko, čo máte momentálne po ruke. Už tradične máme obmedzený inventár a vojak neponesie celý muničný sklad.

Na záver opisnej časti som si nechal príbeh. Nerobím to príliš často a väčšinou vyslepičím všetko podstatné v úvode článku, no tentoraz nemôžem inak. Chcem sa ubrániť hodnoteniu celej story, tak len úplne v skratke – v jeden pokojný deň ste povolaný na základňu, aby ste sprevádzali reportéra mestom Hue počas osláv, lenže pri romantickom pozeraní ohňostroju sa všetko zvrtne a vy sa ocitnete v epicentre pekla – všade naokolo sa to hemží rákosníkmi a na krku máte i reportéra, ktorý postupne podáva správy o postupe spojeneckých vojsk a rozpráva tak príbeh ďalej. Zo začiatku to vyzerá neskutočne nádejne a keď zhliadnete intro, budete skutočne chrochtať blahom. Veď úvodné sekundy akoby z oka vypadli prvým momentom z filmu Olivera Stonea – Čata. Je to všetko úchvatné, ale postupom času zistíte, že celý príbeh sa vlastne nikam konkrétne neuberá a vy sa len presúvate z miesta na miesto, aby ste, mimochodom, oslobodili mesto. Fádny, a hlavne po minulej zápletke, až nemožne unavujúci príbeh sa vlečie a vy ho radšej ani nevnímate. Je toto tá správna cesta?

GRAFIKA 5 / 10
Motor druhého Vietcongu je čiastočne vylepšený oproti jednotke , ale na grafickom spracovaní je nádherne vidieť, že pôvodný engine bol stavaný na obmedzené územia, zarastené priestory, v ktorých sa na úkor viditeľnosti sústreďujete na okolitú faunu. Presunom do miest bije do očí priemerné prostredie, menej detailov na uliciach i v domoch, neinteraktívne predmety alebo slabučké efekty pri výbuchoch, tieňoch, a tak ďalej. Človek sa až čuduje, načo to preboha nutne vyžaduje 128 MB grafickú kartu. Navyše je hra neprimerane HW náročná konečnému výsledku. To, čo vidíte, vôbec nevysvetľuje občasné cuknutia na výrazne vyššej, než je odporúčaná konfigurácia (viď. tabuľka). A to pri strieľačkách z vlastného pohľadu skutočne nakaká – nedá sa poriadne mieriť, pretože pri vyššom počte postáv to nenápadné seká; ťažkopádny kurzor často pláva po monitore… 

Fajn, technické spracovanie je skutočne odfláknuté, no ako sa neraz stalo, grafiku vytiahol z vôd priemernosti dizajn úrovní. Už sami tušíte, že sa tak nestalo a hoci nemôžem označiť architektúru za zlú, nenájdete v nej väčšie množstvo skvostov, pomocou ktorých na prvý pohľad odlíšite hit od priemernosti. Chudobne vybavené interiéry striedajú exteriéry, potom opačne, trochu sa zabavíte pri kostole alebo prístave, no spomienky pri hraní zapadnú príliš rýchlo prachom. Všetko je sterilné, príliš mŕtve, navyše nerozoznáte niektoré momenty počas levelov a to sa mi skutočne príliš často nestáva, aby som omylom rozohral hru z druhého profilu a až po hodinke hrania zistil, že hrám niečo, čo som už raz videl! Chcelo by to niečím odlíšiť a zaujať. A to sa priemerným enginom s vysokou HW náročnosťou a šedým dizajnom určite dosiahnuť nedá.

INTERFACE 8 / 10
V ovládaní sa toho príliš veľa pokaziť nedá a skôr ako vymenovanie funkcií spomeniem, čo mi chýbalo – chcelo by to jednoduché použitie obväzu (ekvivalent lekárničky), rovnako granátov a nie scrollovaním v menu spoločne so zbraňami. Pomohla by aj pomocná šípka na minimapke, ktorá je nestále prítomná na obrazovke. Mnohokrát sa stane, že označený cieľ úrovne je v inej výške, než sa nachádzate vy a musíte tak najbližší bod prace hľadať, pretože neviete, či máte vyjsť na prvé alebo druhé poschodie. Inak máte všetko prehľadne na HUDe, ktorý však pri najťažšej obtiažnosti zmizne a musíte sa spoliehať len na seba. Na ovládanie som, až na pekelnú HW náročnosť a následné problémy s mierením, nenadával a dokonale sa s ním zžil.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10

Minule som sa s radosťou plížil a teraz som v meste pociťoval déjà vu – už som to hral x-krát, ale hral som to naďalej. I napriek frustrujúcim momentom, kedy smrť prichádzala príliš často. Systém zhodný s Vietongom jednoducho v meste nefunguje. Neberte to však ako zhrozenie a nechutné odpľutie si nad domrvenou hrateľnosťou – je to stále zábavné, no čakal som viac. Momenty pomalého našľapovanie sú teraz preč a väčšinu času strávite s mieridlami pri oku a čakaním na vykuknutie nepriateľa spoza prekážky. Jediným osviežujúcim momentom bolo kratučké, približne minútu trvajúce, dobrodružstvo v zelenom bludisku – zopár chodbičiek z kríkov dokážu divy – vykuknete vy, možno uvidíte nepriateľa, no i on vás. Budete postupovať vpred? Fajn, ale majte na vedomí, že chrbát nemáte chránený! Výborný kúsok.

Najväčšie sklamanie mám však z príbehu, a hlavne preto je hodnotenie hrateľnosti len mierne nadpriemerné. Dodnes si pamätám počiatočnú depresiu Hawkinga (ktorého mimochodom nájdete na začiatku hry popíjať v bare), jeho naturalistický denník a hlavne partiu okolo neho. Vyhranené charaktery boli osobnosti samé o sebe. Navzájom ste o sebe vedeli, prežívali ste každú ich bolesť – jednoducho ste tvorili tím. To vo Viecongu 2 značne chýba. Nie je tu žiadnu denník, žiadne zápisky, žiadne monológy, ani zaujímavé pokecy s parťákmi, ktorých mená si ani nepamätám – až tak boli tuctoví. A toto je výrazná chyba, príbeh totiž vôbec nenapreduje, nemáte dôvod sa ponoriť do dusnej atmosféry. Určite by to išlo, pretože absencia pôvodného konceptu zápletky brutálne chýba. Akoby sa to nestíhalo a 2K Games chceli vydať titul stoj čo stoj. So slzou v oku spomínam na jednotku, ktorá ma dostala práve vďaka odlišnému poňatiu príbehu. Vietcong 2 predvádza tradičnú zmes úroveň-loading-úroveň-loading-video-loading-úroveň. Na toto vám zvysoka… 

MULTIPLAYER 7 / 10
Už jednotke sa na MP poli vcelku darilo a hoc sa predchodca snaží zaujať možnosťou ovládania vozidiel, pochybujem, že si vybuduje rovnakú pozíciu ako predchodca. Jednak je to veľká náročnosť a scéna je v danom sektore preplnená. Potenciál to má, boje sú rýchle, atraktívne, no treba vziať do úvahy výskyt konkurencie. Okrem kooperatívneho hrania si môžete vyskúšať tradičný deathmatch, team deathmatch a capture the flag. Spestrením je režim Assault – jedna tlupa bráni a druhá útočí. Vravím, nehrá sa to zle, no možností je viacero.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Všetko znie fajnovo, hluk počas prestreliek v uličkách má správny šmrnc, všetko búcha – vojnová vrava ako vyšitá. Dabing sa podaril, hlasy sa k jednotlivým postavám hodia a výborne vytvárajú charakter až… až na hlavného hrdinu. Mne osobne sa hlas Libora Hrušku na postavu vôbec nehodil. Navyše Boone (náš geroj) nielenže nevyzerá k svetu, on hovorí tónom dedinského pasáka. Ostatné postavy sa dajú zniesť, vypočujete si mnoho hlášok, niektoré sú vtipné (Boone hlásiaci ovládnutie radnice v štýle Star Trek), iné sa opakujú príliš často, no so zvukom som spokojný.

Hra je profesionálne česky nadabovaná, no zarážajúco pôsobí fakt, že filmové sekvencie znejú po anglicky. Chybička se vloudila, no nie je to žiaden obrovský problém, navyše máte možnosť zapnutia českých titulkov.

HUDBA 7 / 10

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Vietcong 2 patrí ku kratším titulom a na najľahšej obtiažnosti s neobmedzeným rýchlym ukladaním by vám dohranie nemalo robiť závažné problémy na viac, než jedno popoludnie. To vám však neodporúčam, pripravíte sa o obrovské množstvo atmosféry. Druhý obtiažnosť ponúka 10 pozícií počas levelu na quick save a nepriatelia vám ukrajujú podstatne viac zo zdravia. O stupienok vyššie môžete využiť len jedno uloženie. Poslednú úroveň Vietnam je pre masochistov – bez ukladania, bez HUDu. Výzvy mám skutočne rád, ale Vietcong 2 mi skôr než náročná, príde ako mierne frustrujúca gameska. Protivníci sa vynárajú akoby zrazu a hoci sa skrývajú za prekážky, príliš mnoho inteligencie nepobrali. Často krát sa vám stane osudným vstúpenie za neviditeľnú čiaru – v tom momente nepriateľ páli a vy často neviete odkiaľ. V džungli sa to dalo vysvetliť, pretože ste to nevideli, no tu to ide na vrub neprehľadnosti a tá síce robí hru náročnejšou, avšak nechceným spôsobom.

Navyše je váš postup vpred až nechutne nalinkovaný. Jeden prípad za všetky. Naša pozícia v jednom z domov nie je práve najideálnejšia – mnoho hlavní guľometných miest mieri do okien, spoza ktorých ani len nevykukneme. Rákosníci ovládli most a blízku uličku. Treba sa k nim však dostať a niektorý z vojakov mi navrhuje kanál. Dobre, vravím si, hra mi ponúkla možnosť, no vo výkaloch sa ja teda promenádovať nebudem a využil som moment bočnej paľby, počas ktorej si ma protivníci nevšimli a ja som stihol prebehnúť zopár metrov cez uličku a rýchlo sa ukryť. Zboku pomaly ukrajujem z vietnamskej armády, ale aj keď sú všetci mŕtvi, musím sa vrátiť po checkpointoch, inak sa príbeh neposunie ďalej. Bullshit. A to nie je záver hromženia – nepriatelia sa príliš nehýbu a čakajú na svojom mieste, prípadne ukrytí za prekážkou občas vystrelia. Samozrejme až nechutne presne. Inak je Vietcong 2 zábavka na približne osem hodiniek pohodového hrania na druhú obtiažnosť. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Čakal som omnoho viac. Mal som v pláne doplniť recenziu úryvkami z kultových filmov Apokalypse Now a Platoon. Chcel som si pomaľovať ksicht boxom na topánky a maskovať sa tak i za monitorom. Moje prosby za plnohodnotného nástupcu geniálneho Vietcongu však ostali nevypočuté a pokračovanie od Pterodonu je len kvalitným shooterom, ktorý síce má fajn atmosféru, ale svojmu predchodcovi sa nevyrovná. Klady i zápory som vymenoval vyššie a rozhodnite sa sami, či do toho pôjdete. Kúpou nič nepokazíte, no berte na vedomie, že sa nedočkáte príbehu a priateľského tímu z predošlého dobrodružstva.