West Lafayette 23. februára (TASR) - Americkí vedci z Purdue University vo West Lafayette identifikovali gény, ktoré sú zodpovedné za to, že rastliny v sebe počas rastu hromadia ťažké kovy.
Pôdy, ktoré sú kontaminované ťažkými kovmi, by sa mohli v budúcnosti vyčistiť vysadením špeciálnych geneticky upravených rastlín. Podľa časopisu Proceedings of the National Academy of Science (PNAS) bude takáto sanácia pôdy oveľa jednoduchšia a lacnejšia než súčasnými dekontaminačnými metódami.
"Pokúšame sa tieto gény zabudovať do genómu určitých rastlín, aby sme ich podnietili ukladať kovy," uviedol profesor fyziológie rastlín David E. Salt. Vedci našli tieto gény u peniažteka (Thlaspi goesingense) z čeľade kapustovitých, ktorý rastie divo v rakúskych Alpách. Táto rastlina ukladá nikel obsiahnutý v pôde do dutých buniek, vakuol.
"Rastlina nahromadí až jedno percento niklu v pomere k svojej biomase," povedal Salt. Známych je asi 350 druhov rastlín, ktoré počas rastu ukladajú kovy ako zinok, meď, kadmium alebo mangán. Vedci preto dúfajú, že sa im pre každý druh znečistenej pôdy podarí nájsť dekontaminačnú rastlinu.
Schopnosť ukladať ťažké kovy rastliny pravdepodobne chráni pred zožratím hmyzom. "Predstavte si, že ste chrobák a chcete si pochutiť na listoch s jedným percentom niklu. Asi by vám to veľmi nechutilo," hovorí Salt.
Špecializované rastliny by mohli z pôdy vyfiltrovať aj rádioaktívne látky. Trvalo by to päť až desať rokov. V porovnaní s existujúcimi metódami by bola táto takzvaná bioremediácia cenovo oveľa výhodnejšia a ľahšie by sa realizovala.
V neposlednom rade by takto geneticky manipulované rastliny mohli pomôcť pri správnej výžive. Ľudské telo totiž potrebuje určité množstvo stopových prvkov (selén, železo), ktoré by sa dali získať z čisto rastlinnej stravy.
