Na evolúcii človeka sa azda významne podieľala v porovnaní s inými primátmi vyššia aktivácia génu, ovplyvňujúceho vnímanie a citlivosť voči drogovej závislosti. V časopise Public Library of Science Biology to tvrdí medzinárodný tím Matthewa Rockmana z Dukeovej univerzity (USA). Gén kóduje prodynorfín, bielkovinu podobnú ópiu, ktorá zohráva úlohu v predvídaní a prežívaní bolesti, sociálnych väzbách, učení a pamäti.
Prodynorfín je prekurzorová (predchodcovská) molekula neuroprenášačov alfa-endorfínu, dynorfínu A a dynorfínu B. Označujú sa ako opioidy, lebo majú podobné stimulačné účinky ako ópium. Hoci genetický rozdiel medzi človekom a šimpanzom je 1,5 percenta (podľa typov variácií DNA je to až 5 percent), v promotérovej sekvencii prodynorfínového génu, ktorá určuje aktivitu (expresiu) prodynorfínového génu, čiže množstvo produkovanej bielkoviny, sa človek a šimpanz líšia 10 percentami. Nečudo, že ľudský prodynorfínový gén je o 20 percent aktívnejší ako šimpanzí. No ľudské etniká sa premenlivosťou sekvencie jeho promotéra dosť líšia aj medzi sebou, čím sú ľudia medzi primátmi jedineční. Iné primáty - šimpanzy, gorily, orangutany, makaky a paviány - ju majú oveľa homogénnejšiu.
To podporuje rastúci konsenzus evolučných antropológov, že za odštiepením ľudskej línie od ľudoopej nemuseli byť ani tak nové gény, ako zmeny expresie jestvujúcich. Čo sa týka prodynorfínu, jeho presný vplyv na ľudské vnímanie ešte dostatočne nepoznáme. No menej prodynorfínu v ľudskom mozgu súvisí s kokaínovou závislosťou. (urb)
