Jedna zo skúmaných strieborných líšok na nórskej farme. FOTO - ELENA JAZINOVÁ |
Pozornosť venovali strieborným líškam, čo je farebná rasa líšky obyčajnej, Vulpes vulpes.
Prvým krokom každého procesu domestikácie zvierat je vybrať na skrotenie také jedince, ktoré sa najlepšie prispôsobujú životu s ľuďmi a častým kontaktom. Vedci skúmali zvieratá sčasti pôvodom z líščích fariem na ruskej Sibíri. Jednu experimentálnu skupinu totiž tvorili líšky, ktorých v Rusku selektovali vyše 40 generácií s dôrazom na to, aby sa k ľuďom správali neagresívne. Stali sa z nich poslušné a priateľské tvory, ktoré zvládajú komunikáciu s ľuďmi takmer tak dobre ako psy. Nastali u nich vývojové, morfologické a neurochemické zmeny, ktorými pripomínajú iné druhy domestikovaných zvierat.
Roku 1996 niektoré z nich doviezli do Nórska a začali chovať na tamojšej líščej farme, no spomenutú selekciu prerušili. Druhú skupinu tvorili zvieratá z tej istej nórskej farmy, avšak vôbec neselektované. Profily aktivity tisícov génov v ich mozgoch potom bádatelia porovnali s podobnými profilmi divých strieborných líšok nežijúcich na farme. Ukázalo sa, že dramatické zmeny správania a fyziológie, spôsobené skrotením, podľa všetkého súvisia iba s obmedzenými zmenami aktivity génov v mozgu.
Medzi líškami z farmy a z divočiny síce v tomto ohľade zaznamenali skoro tritisíc rozdielov, no medzi oboma skupinami líšok z farmy ich bolo iba 40. Keďže tieto skupiny žili v rovnakom prostredí, mozgové rozdiely medzi nimi musia odrážať skrotenosť jednej.
Genetický základ skrotenosti však ilustruje fakt, že mláďatá narodené na farme po skrížení jedincov zo selektovanej a neselektovanej skupiny prejavujú strednú skrotenosť. (urb)
