Dinosaury pomohli odkryť pôvod tráv

Vládcovia druhohôr sa zaslúžili o odhalenie pôvodu tráv. Analýza zloženia skameneného trusu bylinožravých dinosaurov z konca kriedy totiž ukázala, že podľa DNA sa trávy vyvinuli skôr, ako vyplývalo z ich fosílií.

Trávy dnes tvoria základ mnohých ekosystémov na celom svete.

Trávy okolo nás

Trávy alebo lipnicovité (Poaceae respektíve Graminae) je početná čeľaď rastlín. Nájdeme ich prakticky na celej zemeguli. Botanici ich zatriedili približne 10-tisíc druhov. Trávy zohrávajú kľúčovú úlohu v pestrej palete ekosystémov. Tvoria hlavnú či dôležitú zložku potravy množstva živočíchov. Výnimkou nie je ani človek. Naša produkcia potravín je založená práve na trávach, veď medzi ne patria aj obilniny. Konzumujeme ich priamo a kŕmime nimi hospodárske zvieratá. Prinajmenšom zvieratá vyháňame na prírodné či udržiavané pasienky.

Záhada pôvodu

Trávy iste patrili k prvým veľkým skupinám kvitnúcich rastlín, ktoré sa prudko vyvíjali od doby pred približne 100 miliónmi rokov. "Molekulárne hodiny", merajúce čas na základe frekvencie výskytu mutácií DNA, ukazujú, že hlavné línie tráv sa rozrôznili už pred asi 83 miliónmi rokov.

Zrejme v Južnej Amerike, súčasti južného prakontinentu Gondwana. No najstaršími indíciami výskytu tráv boli fosílne peľové zrnká nejasnej identity, staré 60-70 miliónov rokov. Prvé zaručené fosílie tráv (nepeľové) pochádzajú až z prelomu treťohorných periód paleocénu a eocénu pred 55 miliónmi rokov. Hojné sú od polovice treťohôr, teda od doby pred 35 miliónmi rokov, keď sa rozrôznili súbežnou evolúciou s pasúcimi sa cicavcami.

Bylinožravce z Gondwany

Medzi bylinožravcami južného prakontinentu dominovali veľké dinosaury zo skupiny titanosaurov. Ich zuby nenesú výrazné znaky trávožravosti. Taký chrup (hypsodontný), tvorený zubami - vysokými korunkami, majú mnohé treťohorné cicavce. Odráža konzumáciu tuhej rastlinnej potravy s brusnými účinkami - najmä tráv. No je tu staršia výnimka. Skupina hypsodontných cicavcov z neskorých druhohôr Južnej Ameriky, Madagaskaru, Tanzánie a Indie. Keďže chýbali súdobé fosílie tráv, vedci týmto cicavcom pripisovali spôsob obživy, aký majú napríklad bobry.

Problém teraz vyriešil tím na čele s Caroline Strömbergovou zo Švédskeho múzea prírodnej histórie v Štokholme a Vandanou Prasadovou z Paleobotanického ústavu Birbal Sahni v indickom Lákhnau. O výsledkoch napísali v časopise Science.

Nevábné dôkazy

Preskúmali dinosaurie koprolity, skamenený trus, z Pisdury v strednej Indii, starý 65 až 71 miliónov rokov. S trusom súvisiace zvyšky kostier ukázali, že patril titanosaurom. V truse našli množstvo fytolitov, čiastočiek najmä kremičitanových minerálov. Rastliny ich vo svojich tkanivách produkujú ako obranu proti bylinožravcom. Takto sú tuhšie a horšie sa prežúvajú. Titanosaurie koprolity obsahovali fytolity papraďorastov, ihličnanov, paliem a čo bolo najzaujímavejšie, najmenej piatich typov tráv, takže sa museli rozrôzniť ešte oveľa skôr. India sa od Gondwany odštiepila pred 80 miliónmi rokov (a s hlavným eurázijským masívom sa zrazila pred 50-55 miliónmi rokov). Trávy "priviezla" z Gondwany. Titanosaury neboli prieberčivé, konzumovali všetku vegetáciu. Trávy nepreferovali. Starší pôvod tráv teda vysvetľuje jestvovanie hypsodontných cicavcov z konca druhohôr. Tí sa zrejme na trávy špecializovali.