Myšlienka použiť vírusy proti rakovine je stará takmer storočie. V roku 1912 referoval taliansky gynekologický časopis o zázračnom uzdravení ženy s pokročilou rakovinou krčka maternice po tom, čo ju pohrýzol pes. Žena dostala vakcínu so živým oslabeným vírusom besnoty, a na prekvapenie doktorov sa jej tumor zmenšil.
Po ďalších informáciách o ústupe tumorov po vírusových infekciách alebo vakcináciách začali vedci brať túto myšlienku vážne. Koncom 40. rokov uplynulého storočia sa uskutočnilo niekoľko pokusov, pri ktorých pacienti dostali do tela živé vírusy. Niektorým priniesli podstatné zlepšenie, celkovo však boli výsledky rozporuplné. Odvtedy sa lekári zamerali na chemoterapiu a rádiológiu, a myšlienku očkovať živé vírusy onkologickým pacientom uložili ad acta. Pred 15 rokmi ju znovu oživil Robert Martuza z Harvardskej lekárskej fakulty.
