Nie je isté, či vírusy sú živé alebo neživé čiastočky hmoty. V každom prípade títo voľným okom neviditeľní spoločníci, sprevádzajúci ľudstvo od úsvitu dejín, prinášajú novú nádej v liečbe rakoviny. ILUSTRAČNÉ FOTO - REUTERS |
V laboratóriách síce mnohé upravené vírusy fungujú, liečba ľudí je však niečo iné. Vo vzduchu sa okrem toho stále vznáša prízrak 18-ročného Jesseho Gelsingera, ktorý v roku 1999 dostal do tela veľkú dávku nereplikujúcich sa adenovírusov ako nosičov genetickej terapie. Jeho imunitný systém sa proti votrelcom vzbúril tak silno, že Jesseho zabil. Živé vírusy, samozrejme, môžu byť ešte nebezpečnejšie.
Dobrou správou, ktorú prináša výskum tímu Moiry Brownovej z Univerzity v Glasgowe je, že vstrekovanie upravených vírusov do nádoru prinieslo jediný vedľajší účinok - v niektorých prípadoch zvýšenú teplotu. Otázkou však zostáva, kde nájsť zlatú strednú cestu, aby vírus už neškodil, ale bol ešte účinný. Vtedy, keď pacientom nepomohol, zrejme vedci oslabili jeho prirodzenú schopnosť množiť sa natoľko, že stratil schopnosť zlikvidovať aj svoj cieľ - rakovinovú bunku.
Rybári vylovili od októbra z dvoch jazier v provincii Ibaraki vo východnom Japonsku viac ako tisíc ton mŕtvych kaprov. Vinníkom je vírus herpesu, príbuzný toho, ktorý pred ôsmimi rokmi v Glasgowe pomohol zachrániť život mladého muža a ktorý sa zakrátko stane prvým oficiálne povoleným vírusom, určeným na liečbu rakoviny. FOTO - ČTK/AP |
