Shadow of the Colossus - kolosálny zážitok

Shadow of the Colossus (ďalej už len SotC) úspešne dobíja americké a japonské obchody a zbiera jedno dobré hodnotenie za druhým. Európania si už tradične musia nejaký ten piatok počkať, konkrétne až na začiatok nasledujúceho roka, na ktoré je oficiálne stanovené vydanie. Avšak už teraz môžeme i my urobiť neustále pribúdajúcim dohadom koniec a priniesť vám preview plné čerstvých pocitov po zdolaní americkej verzie.

Najsamprv by bolo namieste objasniť niekoľko faktov a bohatú minulosť titulu, nakoľko príležitostní hráči dokonca nemusia ani vedieť o akom skvoste je vlastne reč. SotC je nepriamym nasledovníkom hráčskym osadenstvom značne nedoceneného ICA. Pokračovanie spočiatku nazývané ICO 2, neskôr premenované na NICO (kombinácia japonského čísla 2 “ni“ s názvom titulu), prešlo ešte názvom Wanda and the Colossus, aby tak konečne zakotvilo pri pomenovaní Shadow of the Colossus, ktoré bolo napevno dané len v tento rok. Úplne odlišné hry a predsa s toľkými podobnosťami, pričom najväčšou z nich je dokonalá atmosféra, ktorá našťastie prežila drastické zmeny oproti originálu.

Symboliku priletiaceho orla v prológu pochopíte až omnoho neskôr, sústredenosť kamery prejde na chlapca (Wander), nesúcom sa na čiernom koni, držiac akúsi mladú dievčinu (Mono). Po dôjdení do chrámu vám záhadný hlas prezradí spôsob znovu prinavrátenia vedomia prekliatej čiernovláske. Jediná možná cesta vedie cez porážku stvorení mnohokrát dosahujúcich veľkosti hôr. Vtom sa celé dobrodružstvo začína. Automaticky tutoriál v krátkosti prejde základné pohybové schopnosti a používanie zbraní. Čo nevidieť sa k vám pripojí aj kôň a následne na to, ako mu vyskočíte na chrbát sa dostaví prvý, milo prekvapujúci, šok v podobe absolútne plynulej animácii pohybov. Neviem presne odhadnúť po koľkých porazených obroch vás prestane udivovať, možno pretrvá až do samotného konca. Použitie motion capturingu sa v prípade tohto dozaista krásneho stvorenia oplatilo a prichádzajúce tituly, medzi ktorými je aj Kameo: Elements of Power, sa môžu len závistlivo dívať. Milovníci a milovníčky koni budú v siedmom nebi, my ostatní len v nemom úžase. Žrebec okrem funkcie rýchleho prepravného prostriedku dokáže sprístupniť aj inak nedosiahnuteľné miesta. Manévrovanie s ním je o to jednoduchšie, čím rýchlejšie uháňate. Dokonca on sám mierne reguluje smer. V úzkych a kľukatých koridoroch stačí držať X a kôň logicky začne vyberať zákruty. Na nižšie položené miesta zoskočí automaticky, no pri väčších výškových rozdieloch mu treba dopomôcť. Tým ho ale prinútite konať proti jeho schopnostiam. Pri dopade sa nepekne zrúti k zemi a začne krívať. 

Akonáhle vystrčíte päty z chrámu obklopí vás nádherná scenéria, neobmedzujúca sa na kompromisy v podobe hmiel či iných náplastí zakrývajúcich nedostatky enginu. Pričom hlavný tromf spočíva v absolútnej voľnosti. Nikto a nič vám nebráni sa len tak preháňať lesmi, lúkami, púšťou a vôbec jednou z najrozsiahlejších planín aká bola kedy do videohry implantovaná. Zabudnite i na neviditeľné bariéry, brániace k dosiahnutiu roklín, skalných vyvýšenín, priehrad, jazier a zrúcanín starobylých chrámov, ktoré doslova prosia o preskúmanie. K tomu si pripočítajte neprítomnosť otravných loadingov a ľahko vydedukujete, že voľnosť a nespútanosť boli pravdepodobne motta autorov pri tvorbe. Oblasti sú ako vystrihnuté zo skutočných chránených oblastí nepoznačených ľudskou rukou. Žiadne monštrá, draky alebo iná háveď. S výnimkou kolosov ide o normálne planiny. Pozornosť však treba venovať osamelým stromov, ktoré okrem spestrujúcej úlohy sú aj zásobárňou ovocia. Jedna presne mierená rana, alebo akrobaticky kúsok s mečom (lezenie po mohutných stromoch nie je žiaden problém) stačí k ich získaniu a následnému zvýšeniu energie. Okrem toho je rozumné si čas od času zvýšiť aj staminu porážaním drobných jašteríc. No nie každý plaz ju zvyšuje. Pravú od obyčajnej odlišuje sfarbenie chvosta.

Nabažením voľnosti sa konečne vydáte po stopách ozrutánskych kolosov. Hneď zo začiatku disponujete dvoma základnými zbraňami. Mečom, slúžiacim taktiež ako užitočný kompas, ukazujúci neustále správny smer a lukom s neobmedzenou zásobou šípov. Na prvého z nich poukáže krátka animácia (v skutočnosti sa tak bude diať pri každom novo objavenom), ale vďaka trasúcej sa pôde pod nohami a korún stromov by ste i tak rozpoznali, že sa niečo deje. Uhly kamier sú schválne volené na poukázanie kontrastu ich sily a mohutnosti oproti Wanderovej zdanlivej bezmocnosti. Za účelom upútania pozornosti natiahnete z plnej sily luk a vystrelíte spŕšku šípov. Kolos spozornie a pomaly vyrazí smerom k vám. Medzitým pomocou meča odhalíte jeho slabiny. S hrôzou zistíte, že jedna z nich sa nachádza na temene jeho hlavy. Rýchlym vyhodnotením situácie nájdete jedinú možnú cestu. Vyliezť po ňom. Pri vzájomnom strete z blízkosti niekoľkých metrov sa kontrast ešte znásobí (výškou ste porovnateľný s jeho palcom na nohe) a viete si živo predstaviť, čo by ste urobili s niečím tak otravným a maličkým. Pridržiavaním sa srsti začnete liezť po nohe. Až teraz vám dôjde nevyhnutnosť zvyšovania staminy (výdrže). Kolosovia sa vás totižto zo všetkých síl snažia striasť.

Približne takto vyzerá súboj s prvým viac menej zoznamovacím obrom. Mozgové závity budú aj napriek neprítomnosti rozsiahlych chrámov a hradov pracovať naplno. Pri niektorých budete tápať dokonca aj nad nájdením vytúžených bodov, no vo väčšine prípadov to bude cesta k ním. Originalita, ale obzvlášť nápaditosť, s akou sa stretnete pri jednotlivých bojoch mnohokrát milo prekvapí. Síce s podobnými protivníkmi sme sa už mali možnosť stretnúť aj a v iných hrách, taktiež môže niekto napadnúť aj spomínanú veľkosť protivníkov, preto sa prichýlim k formulke “kto nezahrá, neuverí“. Už len taký stret s púštnym kolosom o veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk vznášajúcom sa ponad piesočné duny, zatiaľ čo vy sťa očko ihly premýšľate nad účinnou taktikov. Medzičasom sa začne zdvíhať víriaci piesok a splašení žrebec začne chaoticky pobehovať sem a tam. Niečo také sa len tak nevidí, nehovoriac o panoramatickom pohľade, potom čo sa za letu na neho dostanete.

Technické spracovanie nedosahuje kvalít graficky dokonalých hier súčasnosti, limitovaný výkon PlayStation 2 sa odzrkadľuje vari najviac na hlavnej postave, ktorá akoby držala polygónovú diétu. No na druhej strane má SotC stále čo ponúknuť aj pre graficky náročných hráčov. Či už ide o rozsiahlosť územia, o ktorej bola v článku niekoľkokrát reč alebo o plynulosti pohybov a vymodelovaní Kolosov enormných rozmerov. Ako päsť na oko pôsobí ukazovateľ staminy. Spočiatku začínate s malým kruhom, postupom času sa však zväčšuje a zväčšuje, až pomaly začne (s určitou dávkou prehnania) zaberať štvrtinu obrazovky. Jednotlivé hudobné skladby doprevádzajúce videa a momentálne prebiehajúci dej na obrazovke naopak predstavujú absolútny vrchol a to nielen v danom žánre. O to viac zamrzí neprítomnosť priestorového zvuku. 

Má vôbec titul takýchto kvalít nejaké chyby? Áno, napriek všetkému obsahuje pár drobných, na čele s jednou veľkou, ktorá značne narúša celkový dojem. Nemožno ju nazvať inak, než odfláknutá kamera. Pravdupovediac v prípade ktorejkoľvek inej hry by človek po vypínaní konzoly odchádzal znechutený, avšak poskytnutý zážitok prehluší takmer všetky neduhy, ktoré dúfajme budú v PAL verzii poopravené. V opačnom prípade si neviem predstaviť reálny dôvod takéhoto opozdenia, veď prekladať prakticky nie je čo.