novely Telekomunikačného zákona totiž ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií počíta s povinnosťou Telekomunikácií prenajímať ich miestne vedenia už od prvého dňa fungovania liberalizovaného trhu. Na konferencii Vyššia forma komunikácie o tom pred týždňom informoval štátny tajomník ministerstva Dušan Faktor.
Znamená to, že ak bude novela Telekomunikačného zákona schválená v navrhovanej podobe, dnešní zákazníci Slovenských telekomunikácií si teoreticky už od 1. januára 2003 budú môcť zvoliť iného operátora a na komunikáciu pritom využívať svoju súčasnú telefónnu linku.
Poučenie zo zahraničia
V konflikte o časový harmonogram zavádzania zmien vedúcich k úplnej liberalizácii používajú Slovenské telekomunikácie aj ich protivníci, medzi ktorých patrí najmä Asociácia telekomunikačných operátorov, rovnaký argument: „Poučme sa z vývoja v zahraničí.“ Ich interpretácia vývoja v okolitých krajinách sa však zásadne odlišuje.
V Európskej únii boli všetky telekomunikačné služby liberalizované od 1. januára 1998. Povinnosť monopolných operátorov prenajímať svoje linky vedúce z ústredne ku koncovým zákazníkom (tzv. koncová slučka - local loop, v internetovej terminológii „posledná míľa“) však bola stanovená až o tri roky neskôr, od 1. januára 2001.
Liberalizácia bez povinnosti prenajímať vedenia v praxi znamená, že prakticky všetci domáci zákazníci i menšie podniky musia aj naďalej využívať služby najväčšieho operátora - toho, ktorý do ich bytu či kancelárie už zaviedol telefónnu linku. Žiadnej inej spoločnosti sa totiž zavedenie novej linky nemôže vyplatiť. Naproti tomu pri povinnosti prenajímať vedenia si môže ktorýkoľvek zákazník vybrať z ponuky všetkých telekomunikačných operátorov na trhu. Za všetky služby potom platí alternatívnemu operátorovi, ktorý časť príjmov používa na pokrytie nákladov na prenájom použitej linky od dominantného operátora.
Slovenské telekomunikácie celkom pochopiteľne žiadajú, aby bol na Slovensku uplatnený postup z väčšiny krajín únie: najskôr liberalizácia a až neskôr uvoľnenie miestnych vedení. Argumentujú napríklad tým, že ak budú mať alternatívni operátori možnosť prenajať si ich linky, nebudú motivovaní k budovaniu vlastných sietí, čo bude mať negatívny účinok na rozvoj slovenskej telekomunikačnej infraštruktúry. „Slovenské telekomunikácie by mali mať právo na prípravu otvorenia svojich lokálnych sietí tak, ako mal každý monopolný operátor v Európe,“ píše sa v oficiálnom dokumente ST zdôvodňujúcom snahu o oddialenie úplnej liberalizácie.
Naproti tomu podľa Asociácie telekomunikačných operátorov (členmi ATO sú napríklad Globtel, Kiwwi, Nextra, Slovanet či UPC) je už dnes zrejmé, že postup, ktorý zvolila Európska únia, nebol najlepšou cestou, ako zabezpečiť vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia. V žiadnej z krajín s už liberalizovaným trhom (v strednej Európe je to napríklad Česko a Maďarsko) totiž zatiaľ alternatívni operátori nedokázali otriasť dominantnou pozíciou jediného reálneho monopolu. Ten totiž disponuje komunikačnou sieťou, ktorá sa budovala desiatky rokov, a vďaka tomuto náskoku v infraštruktúre ho ani ten najagresívnejší konkurent nemôže ohroziť.
Riaditeľ pre stratégiu a reguláciu spoločnosti Globtel a zároveň podpredseda ATO Ivan Marták dokonca v diskusii na Vyššej forme komunikácie prirovnal liberalizáciu s oddialenou povinnosťou prenajímať vedenia k situácii, keď „hodíte ľudí cez palubu a po dvoch rokoch tým, ktorí prežili, ponúknete záchranné pásy“.
Čo sa stane 1. januára 2003
V Európskej únii sa po liberalizácii telekomunikačného trhu vo väčšine krajín vynorili desiatky až stovky nových operátorov (väčšina z nich neskôr zanikla), ktorí zvádzali agresívnu cenovú vojnu o zákazníkov. Na Slovensku však nič podobné čakať nemožno. Príčinou je veľmi malý trh, ale najmä odlišná doba, v ktorej k liberalizácii dôjde: technologický boom spojený s nereálnymi očakávaniami vysokých ziskov je už za nami, noví pevní operátori navyše pred niekoľkými rokmi súperili najmä medzi sebou, kým dnes je tu aj obrovská konkurencia mobilných telefónov.
„Liberalizácia prinesie výrazné zníženie cien zákazníkom, ktorých telefónne účty dnes presahujú desaťnásobok paušálu,“ povedal pred týždňom Dušan Faktor. „Tým, ktorí platia len o niečo viac, než je mesačný paušál, neprinesie absolútne nič.“
Ako v prednáške na konferencii povedal Tobiáš Rataj zo spoločnosti Accenture, Slovenské telekomunikácie si podobne ako dominantní operátori vo všetkých ostatných krajinách ubránia svoju pozíciu, aj vďaka tomu, že ako jediný operátor budú mať vybudovanú sieť profitabilnej „poslednej míle“, pričom náklady na jej budovanie už boli odpísané. S Telekomunikáciami podľa Rataja budú môcť v dlhodobom horizonte súperiť maximálne dvaja ďalší operátori.
Podľa Dušana Faktora však prínosom liberalizácie nebude príchod nových spoločností, ale najmä zmeny, ktoré sa odohrajú v samotných Slovenských telekomunikáciách. „Hlavnou výhodou liberalizácie bude to, že monopolný operátor sa sám spamätá a začne pracovať efektívnejšie,“ povedal. Podľa Faktora by mala liberalizácia priniesť zlepšenie kvality a štruktúry telekomunikačných služieb a zvýšenie efektivity a produktivity práce, a takisto akceleráciu investícií do telekomunikačného sektoru.
„Monopolní operátori na celom svete reagujú na liberalizáciu reorganizáciou vlastného podniku, snahou o znižovanie nákladov, vývojom nových produktov a zavádzaním nových cenových stratégií,“ konštatoval zasa Tobiáš Rataj z Accenture.
Dnešní bežní majitelia telefónnych liniek teda nemôžu dúfať, že si budúci rok budú môcť zvoliť iného, lepšieho operátora, ako Slovenské telekomunikácie - no môžu očakávať, že samotné Slovenské telekomunikácie sa budú konečne snažiť stať sa lepším operátorom.
„Vieme, že masovému trhu sme ešte niečo dlžní,“ povedal minulý týždeň prezident Slovenských telekomunikácií Ladislav Mikuš a zároveň naznačil, že ešte tento rok sa zrejme dočkajú aspoň jedného príjemného prekvapenia aj používatelia internetu: „Prehodnocujeme našu stratégiu - reagovali sme napríklad na nespokojnosť s cenami internetu a rozhodli sme sa priniesť niečo iné ako kompenzáciu. Príde čas, keď novú koncepciu zverejníme.“
Autor: Richard Havroš
