
FOTO - ARCHÍV
Existenciu prstenca okolo Neptúna naznačovali už v 80-tych rokoch 20. storočia pozorovania zákrytov hviezd planétou, dôkazy však neboli jednoznačné. Rébus rozlúskla opäť najvýkonnejšia sonda histórie, americký Voyager 2 v roku 1989. Na snímkach vedci odhalili tri tenké a jeden širší prstenec. Tenké prstence majú šírku zhruba 15 km a ich hrúbka nepresahuje niekoľko stoviek metrov. Najširší prstenec je široký necelých 6000 km a skladá sa z jemných čiastočiek prachu.
Ani pri Neptúnových prstencoch nebola núdza o prekvapenia. Najvzdialenejší, Adamsov prstenec, obsahuje tri „zhrubnutia“, nazvané Rovnosť, Bratstvo a Sloboda. Pôvod a stabilita takýchto útvarov dodnes nedá planetológom spať. Podľa pohybových zákonov je pravdepodobnosť ich vzniku mizivá a životnosť zanedbateľná. Napriek tomu existujú.