Potravinový, farmaceutický a v neposlednej miere mediálny. Na druhej strane netreba vždy ohŕňať nos, lebo mnohé diéty fungujú bez vedľajších dosahov na zdravie. Ak nie sú výsledky uspokojujúce, v drvivej väčšine prípadov za to môže nedodržanie režimu či slabá vôľa. Tím Gillesa Mithieuxa z Univerzity Clauda Bernarda v Lyone (Francúzsko) teraz v časopise Cell Metabolism popri v úvode spomenutom vysvetlení odhalil novú väzbu, ktorá spája makroživiny v strave s hladom. Ponúka to azda aj ďalší cieľ, na ktorý sa môžu zamerať liečby porúch stravovania.
Všeobecne sa vie, že bielkovinová strava znižuje pocit hladu a následný príjem potravy u zvierat i ľudí. Prečo však bielkoviny potláčajú chuť do jedla, dosiaľ zostávalo neznáme. Zvýšený príjem bielkovín očividne minimálne pôsobil na hlavné hormóny, ktoré regulujú pocit hladu. Mithieuxov tím skúmal potkany a prekvapujúco zistil, že strava s vysokým obsahom bielkovín spúšťa výraznú činnosť génov, podieľajúcich sa na produkcii glukózy v ich tenkom čreve. Jav ďalej pretrvával po asimilácii glukózy zo samotnej stravy. Vrátnicou (žila odvádzajúca krv z útrobnej oblasti do pečene) putovala glukózou obohatená krv do pečene. Glukózové senzory v pečeni zaregistrovali zvýšenú hladinu glukózy a signalizovali ju do mozgu. Potom sa aktivovali časti mozgu, ktoré vystupujú v ovládaní apetítu. Konečným výsledkom bolo, že zvieratá konzumovali menej.
Ovládaním metabolizmu glukózy v tenkom čreve by sa dal po novom kontrolovať príjem stravy, využívajúc tento proces ako kľúčový prepínač medzi makroživinovým zložením a množstvom skonzumovanej stravy. A liečiť poruchy príjmu stravy. Vysoký prísun bielkovín totiž potláča apetít nielen potkanov, ale aj ľudí, a syntéza glukózy prebieha aj v ľudskom tenkom čreve.
(urb)
