Paríž 20. februára (TASR) - Existencia polovice z približne 6000 používaných jazykov je ohrozená. Uvádza to nová štúdia s tým, že s týmito jazykmi by sa mohlo stratiť aj veľa ľudských poznatkov.
Podľa štúdie Atlas svetových jazykov v nebezpečenstve zániku dominantné reči ako angličtina, francúzština, španielčina, ruština či čínština vytláčajú menšinové jazyky čoraz rýchlejšie.
"Vymieranie a miznutie jazykov prebieha tisíce rokov ako prirodzený jav v ľudskej spoločnosti, no pomalou rýchlosťou," uvádza štúdia financovaná Organizáciou OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO), ktorú zverejnia vo štvrtok.
Za posledných 300 rokov sa však počet vymretých alebo zaniknutých jazykov dramaticky zvýšil a viedlo to až k súčasnej situácii, keď je ohrozených, vážne ohrozených alebo vymiera 3000 a viac stále používaných jazykov.
Štúdia, aktualizovaná a rozšírená oproti prvému vydaniu z roku 1996, vymedzuje ohrozené jazyky v "krízových oblastiach" na sérii máp s vyznačením miery ohrozenia.
"Strata akéhokoľvek jazyka znamená zúženie, zmenšenie a ochudobnenie celkovej sumy rezervoára ľudského myslenia a poznatkov vyjadriteľných prostredníctvom jazyka," poznamenáva štúdia. Ako príklad uvádza to, že mnoho vysoko účinných liečivých rastlín poznajú len ľudia v tradičných kultúrach.
K oblastiam s najhorším "záznamom" za uplynulých 100 rokov patrí podľa štúdie Južná a Severná Amerika, ako aj Austrália, kde výsledkom krutej asimilácie trvajúcej približne do 70. rokov minulého storočia zanikli stovky aborigénskych jazykov.
Rovnako však Atlas uvádza približne 50 európskych jazykov, ktoré sú v nebezpečenstve, vrátane keltských jazykov v Británii, viacerých jazykov v Škandinávii a severnom Rusku a rôznych rómskych jazykov.
V Ázii je podľa štúdie budúcnosť menšinových jazykov neistá v mnohých častiach Číny. V Afrike je zasa na ústupe 500-600 z asi 1400 miestnych jazykov, z toho 250 ich je bezprostredne ohrozených.
Atlas uvádza niekoľko dôvodov miznutia jazykov - od represívnej vládnej politiky a asimilácie po ekonomické tlaky, migračné trendy, choroby či prirodzené katastrofy.
I keď štúdia vyjadruje obavy, poznamenáva, že rozhodný multilinguálny prístup môže zachrániť aj najohrozenejšie jazyky. Napríklad v Japonsku hovorilo koncom 80. rokov hovorilo jazykom ainu len osem starších ľudí na ostrove Hokkaidó. Vďaka propagačnej politike sa ale odvtedy podarilo túto reč znova oživiť.
Štúdiu spracovával nedávno zosnulý profesor Stephen Wurm, austrálsky lingvista maďarského pôvodu, ktorý hovoril asi 50 jazykmi. Štvrtkové vydanie publikácie je načasované na deň Medzinárodného dňa materinského jazyka vyhláseného UNESCO s cieľom podporiť jazykovú diverzitu.
