 Umelecká vízia sústavy Pluta. Pohľad z povrchu jedného z novoobjavených mesiacov. Pluto je v strede, Cháron napravo od neho a druhý novoobjavený malý mesiac je jasný bod vľavo dolu. |
Hubblov kozmický ďalekohľad objavil dva nové mesiace deviatej planéty - Pluta. Počet dosiaľ známych satelitov tohto objektu na periférii Slnečnej sústavy, v srdci Kuiperovho pásu, obrovskej oblasti telies z ľadu a hornín za Neptúnom, tak stúpol na tri.
Stručná história deviatej planéty
Pluto objavil 18. februára 1930 Clyde Tombaugh na Lowellovom observatóriu vo Flagstaffe (štát Arizona, USA). Predtým bolo známe najmä pozorovaniami Marsu, hoci jedným z účelov vybudovania tohto observatória bolo práve hľadanie planéty za Neptúnom.
Pluto obieha okolo Slnka raz za necelých 248 rokov v priemernej vzdialenosti približne 5,9 miliardy kilometrov tak, že 228 rokov je vždy najvzdialenejšou planétou. Zvyšok času je bližšie k Slnku ako Neptún. Naposledy to bolo v rokoch 1979-1999. Navyše sa nachádza v takzvanej rezonancii 3:2 s Neptúnom, lebo jeho obežná dráha okolo Slnka je 1,5-krát dlhšia než obežná dráha Neptúna. Obežná dráha Neptúna je výstrednejšia a má väčší sklon voči rovníkovej rovine Slnka ("rovina Slnečnej sústavy") ako dráhy iných planét.
Pluto je s polomerom 1150-1215 kilometrov pomerne malé teleso, menšie ako nejeden mesiac ostatných planét. Tvorí ho zmes ľadov (metán, voda, dusík, oxid uhoľnatý) a hornín. Má riedku atmosféru a polárne čiapočky. V súhrne sa pre túto kombináciu vlastností niekedy nepovažuje za plnoprávnu planétu, ale za ukážku dominantného telesa Kuiperovho pásu.
Od roku 1978 je známy jeho mesiac Cháron so zhruba polovičným polomerom (600-640 kilometrov). Obieha okolo Pluta raz za 6,4 dňa, rovnako rýchlo, ako Pluto rotuje. V januári 2006 má k sústave Pluta odštartovať sonda NASA New Horizons. Pluto zatiaľ nijaká sonda nenavštívila - pri jeho výskume sme odkázaní iba na ďalekohľady na povrchu Zeme, alebo na orbite okolo nej.
Z dvoch zrazu štyri
Teraz sa ukázalo, že New Horizons bude mať po prílete k Plutu v júli 2015 oveľa viac práce. Bude musieť skúmať nie dve, ale hneď štyri telesá. Tím astronómov na čele s Halom Weaverom z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore (štát Maryland, USA) a Alanom Sternom z Juhozápadného výskumného inštitútu v Boulderi (štát Colorado, USA), ktorý je tiež šéfvedcom misie New Horizons, totiž v máji 2005 objavil dva nové mesiace Pluta. Predbežne sú označené ako S/2005 P 1 (jasnejší z nich) a S/2005 P 2. Mená dostanú neskôr, keď sa ich existencia definitívne potvrdí.
Okolo planéty obiehajú v zóne vymedzenej vzdialenosťami 44-tisíc a 53-tisíc kilometrov, teda dvakrát-trikrát ďalej ako Cháron. Ich priemery závisia od toho, v akej miere ich povrchy odrážajú slnečné svetlo. Zatiaľ vychádzajú najpravdepodobnejšie hodnoty v intervale 32-70 kilometrov. Pluto sa tak stáva prvým známym telesom Kuiperovho pásu, ktoré má viac ako jeden prirodzený satelit. Objav komplikuje jestvujúce predstavy o vzniku Plutovej sústavy. Obrovská zrážka (v sústave Neptúna?, inde?), ktorá vytvorila Cháron, očividne vytvorila aj ďalšie mesiace Pluta. Alternatívou je, že Pluto dva menšie mesiace gravitačne zachytil z Kuiperovho pásu, podobne ako svoje dva malé mesiace z hlavného pásu planétok zachytil Mars.
Hoci definitívne to budeme vedieť až po prílete sondy New Horizons k Plutu, dôkladný prieskum okolia Pluta Weaverovým a Sternovým tímom naznačuje, že okolo Pluta už neobiehajú žiadne ďalšie mesiace s priemerom nad 16 kilometrov.
 Schématické podoby Pluta a Cháronu na pozadí kontinentálnych USA. Novoobjavené mesiace sú v tejto mierke veľké asi ako polovica písmena P v popiske Pluta. Cháron v skutočnosti obieha 19 400 kilometrov od Pluta. |
