Bývalý britský ekológ a súčasný špecialista v oblasti komunikácie s verejnosťou Asher Minns nedávno navštívil Bratislavu v rámci projektu Zero Carbon City (Mesto bez uhlíkových emisií). Túto zaujímavú akciu organizuje a podporuje British Council. Jej súčasťou je výstava umeleckých fotografií spolu s vyjadreniami významných osobností vedy a spoločnosti, zaoberajúcich sa témou klimatických zmien, a tiež prednášky pre odborníkov a posedenia s verejnosťou. Výstava v rokoch 2005-2006 poputuje po sto mestách v 60 krajinách sveta. Na Slovensku bude 9. novembra v Košiciach a 14. novembra v Poprade. Ashera Minnsa sme požiadali o rozhovor.
Klimatická zmena je jednou z najdiskutovanejších udalostí nielen medzi vedcami, ale aj politikmi a širokou verejnosťou. Myslíte, že je v poslednom čase verejnosť lepšie informovaná o jej mýtoch a realite?
"Áno a možno povedať, že zostalo už iba pár veľmi starých vedcov, ktorí nevidia spojitosť klimatickej zmeny s činnosťou človeka. Zväčša nepripúšťali existenciu globálneho otepľovania, ale teraz už nemajú inú možnosť. Ľudia, s ktorými sa stretávam, sú veľmi dobre informovaní a vedci s nimi potrebujú držať krok, ak majú odpovedať na otázky typu Čo možno urobiť? alebo Čo sa teraz vlastne deje?"
V čom vidíte najvýraznejšie príznaky ľuďmi vyvolaného globálneho otepľovania vy sám?
"Pretože sa snažím chodiť do prírody tak často, ako je to možné, vidím, že počas môjho života sa už predĺžilo vegetačné obdobie rastlín a zmenil sa jeho priebeh. Aj ročné obdobia sú v porovnaní s tým, ako si ich pamätám z minulosti, oveľa nevýraznejšie, ako keby prechádzali z jedného v druhé akosi nebadane. Nuž a teraz už existujú aj priame dôkazy o topení ľadovcov na oboch pologuliach a v rozličných horských oblastiach. Tieto hmatateľné svedectvá považujem za najpresvedčivejšie.
Čudoval by som sa, keby globálne otepľovanie nestálo za mnohými náhlymi klimatickými zmenami už mnohokrát v minulosti."
Klimatológovia sa pred pol rokom na konferencii v Exeteri zhodli, že relatívne bezpečná koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší je maximálne 400 ppm - teraz je okolo 378 ppm (ppm - počet častíc na milión častíc vzduchu). To by prakticky znamenalo už teraz ďalšie emisie zastaviť. Je tento cieľ splniteľný, keď prihliadneme na pravdepodobný nárast svetovej populácie na takmer 9 miliárd v roku 2050?
"Nemyslím si, že veľké zníženie emisií je reálne vo svete, ktorý chce a potrebuje viac energie. Dopyt po nových energetických zdrojoch bude prichádzať hlavne z rozvíjajúcich sa krajín. Nie som si tiež istý, či takéto zjednodušené ciele zníženia emisií sú správnym spôsobom, ako by mala veda a verejnosť chápať klimatickú zmenu. Spoločnosť je oveľa komplikovanejšia."
Niektorí vedci, najmä meteorológovia, geológovia a fyzici, tvrdia, že súčasné otepľovanie je dôsledkom prirodzených cyklov, iba málo ovplyvnených ľuďmi. Znižovanie emisií oxidu uhličitého bude mať podľa nich aj tak zanedbateľný vplyv na globálne teploty.
"Veľmi jednoduchá fyzika ukazuje, že narastajúca koncentrácia oxidu uhličitého vedie k silnejšiemu skleníkovému efektu. Časť terajšieho otepľovania je, samozrejme, prirodzená a človek na ňu vplyv nemá, vedci ho však dokážu vysvetliť iba s prihliadnutím na emisie oxidu uhličitého, ktoré vypúšťajú ľudia. Ľudský rod je súčasťou prírodného prostredia, preto sme súčasťou prirodzených cyklov Zeme. To je práve tá komplikovanosť vzťahov človek - príroda.
Nemyslím si, že by sme sa mali globálneho otepľovania báť, mali by sme sa však čo najlepšie pripraviť. Fosílne palivá nás priviedli k jednému typu technológie, spaľovaniu, čistá energia však potrebuje široký rozsah nových technológií. Domnievam sa, že väčšinu z nich už poznáme, ešte sme ich však neuplatnili na trhu s pomocou finančných stimulov a vhodných stratégií."
Znamená to, že nie ste pesimista? Veríte v trvalo udržateľný rozvoj spojený s ekonomickým rastom?
"Áno, nepochybujem o tom. Je však potrebné, aby niekoľkí vládni predstavitelia a ekonómovia veľkých spoločností mysleli dopredu a robili veci inak, ako to bolo doteraz. Ak získame čistú, bezpečnú a trvalo využiteľnú energiu a pripravíme sa na dosahy klimatickej zmeny, ktoré príjdu, budeme odolnejší aj proti ďalším prírodným katastrofám."
